✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Výhodné ceny ✅ Bezpečný nákup
Viac o knihe Americký derviš (Ayad Akhtar)
Strhujúci román o americkej moslimskej rodine usilujúcej sa vyrovnať s vierou, vlastnou identitou a so spolupatričnosťou v osemdesiatych rokoch 20. storočia, teda vo svete pred 11. septembrom. Hayata Shaha, dospievajúceho syna pakistanských prisťahovalcov, uchvátila teta Mina dávno predtým, ako ju skutočne spoznal. Krásna, inteligentná a oduševnená priateľka jeho mamy sa stala priam rodinnou legendou. Podľa starých zvykov jej rodičia v Pakistane sprostredkovali sobáš, lenže po narodení syna sa s ňou manžel rozviedol. Údajne preto, že čítala priveľa múdrych kníh... Keď sa Hayat dozvie, že Mina prichádza bývať k nim do Ameriky, od radostného očakávania sa až chveje. Hayatov otec taký nadšený nie je. Už dávnejšie si našiel dôvody na to, aby zanechal fundamentalistický svet a vydal sa vlastnou cestou. Vôbec neočakáva, že keď Mina poodhalí Hayatovi krásu a silu Koránu, chlapec sa celkom zmení. Minino osobné čaro spôsobí, že domácnosť Shahovcov, vždy rozhádaná a smutná, sa stane harmonickejšou. No keď Mina spozná židovského lekára Nátana a zamiluje sa doňho, z uhlíka žiarlivosti tlejúceho v Hayatovom srdci vypukne ničivý oheň antisemitizmu. Hayat v mladíckej nerozvážnosti urobí osudovú chybu, ktorá ho bude mrzieť celý život, pretože hrozivé následky postihnú tých, ktorých ľúbi najväčšmi. Z anglického originálu American Dervish (Little, Brown and Company, New York 2012) preložila Mária Galádová.
Ukážka textu z knihy
Mina odhrnula prikrývku a kývla mi, aby som pod ňu zaliezol. Opýtala sa ma, aký príbeh chcem počuť. Niečo nové, povedal som. Na okamih sa zamyslela, a potom jej zažiarili oči.
„Poviem ti príbeh o dervišovi. Tak sa volá človek, čo sa vzdá všetkého pre Boha.“
„Gerviš?“
„Derviš. D. Nie g.“
„Derviš,“ zopakoval som, prikyvkávajúc. Ale v mysli sa mi už stihla zrodiť predstava z nesprávne počutého slova: pán Gurvisch, starý vrátnik na našej základnej škole, plešatý, vychudnutý, zhrbený muž, ktorý sa namáhavo vliekol, ťahajúc po chodbách kontajner s odpadkami.
„Takže, chcela by som ti porozprávať o dervišovi, ktorý pešo putoval po svete. Putoval a putoval a celý deň myslel na Boha. Aby našiel Boha, všetkého sa vzdal, behtá, a to až natoľko, že čo sa týkalo jedla, bol celkom odkázaný na láskavosť cudzích ľudí a prespával pod holým nebom pri cestách...“
„Bezdomovec,“ povedal som.
„Nie celkom bezdomovec, Hayat. Hovorím o súfistovi. O súfistickom dervišovi. O takom, čo celý život zasvätil Bohu. O človeku, ktorý sa všetkého vzdal z vlastného rozhodnutia.“
Nedávalo mi zmysel, čo hovorila. „Prečo by sa niekto chcel stať z vlastnej vôle bezdomovcom, teta?“
„Lebo keď sa vzdá všetkého – domova, rodiny, práce – nič mu už nebude prekážať. Už nič nebude stáť medzi ním a Bohom.“
Mina videla, že nechápem.
„Behtá, povedz, čo je dôležité pre teba? Je niečo, čo by si nikdy nechcel stratiť?“
„Ty, teta.“
