V šesťdesiatych rokoch mnohí mladí ľudia snívali o radikálnej zmene sveta. Kent Keith, v tom čase študent Harvardovej univerzity, mal inú predstavu. Podľa neho svet môžu zmeniť aj jednotlivci, ak budú konať vždy dobro, aj napriek tomu, že svet sa zdá byť občas bláznivý. Svoj manifest napísal v desiatich bodoch a nazval ho Paradoxné prikázania. Keithov manifest hlásajúci dobro a lásku k ľuďom vyšiel ako príručka pre študentských lídrov v roku 1968. Po rokoch sa nadčasové princípy vžili, obleteli celú zemeguľu a začali ich používať a citovať ľudia najrôznejších profesií, dokonca aj matka Tereza. Keithova kniha povznáša aj inšpiruje ducha. Svoje paradoxné prikázania prifarbil príbehmi z vlastnej skúsenosti, no oprel sa aj o známe príklady z histórie