Oco bol trošku proti psom, lebo mal vraj na ne alergiu. Eliška si však naschvál všímala, či pri nich kýcha. Nekýchal. Takže zjavne nemal. Do auta sa však vrátil s nápadom, ktorý by nikto na svete nečakal: „Nevezmeme si ho?“
Vyzeralo to ako porada čarodejnice a piráta a ich dvoch psov. Eliška nakukla pomedzi mamu a oca. Na stole ležali pokreslené a popísané papiere. Rôzne náčrtky, kresby, šípky, popisky, výpočty. „Mami. Mami. Mami. Mami,“ pokúšala sa Eliška vzbudiť pozornosť.
Odrazu sa pri bráničke babkinho domu začali zastavovať ľudia a pýtali sa, čo ešte potrebujú. Lebo je to vraj veľmi pekný nápad, že radi pomôžu. Babka vždy ukázala na Elišku. „To vymyslela naša Eliška,“ povedala pyšne.
