Recenzie:
Hlavným hrdinom knižky je chalan z veľkého mesta: Daniel. Zvyknutý na počítače a satelitnú televíziu prichádza na dedinu k dedkovi. Aj u dedka síce je počítač - avšak nie sú v ňom nahraté hry. Dedko pomocou neho prekladá príbeh o pomste vtákov a vo voľnom čase hrá s vnukom futbal. Pokojný priebeh leta naruší nález tiel mŕtvych operencov. Súvis s prekladanou poviedkou, v ktorej sa vrahovia kačíc menia na operence a tie zasa na ľudí s puškami miesto krídel, vnáša do textu závan znepokojivého tajomna. Usporiadaný minisvet starých rodičov a vnuka je konfrontovaný s neznámym okolím, reprezentovaným okrem nevysvetlených vtáčích mŕtvoliek tiež bagristom, ktorý hĺbi odpadový kanál pre dedinskú čističku vody: presne v smere dedovej záhrady.
V Beňovom komorne ladenom chlapčenskom prázdninovom románe zreteľne cítiť prvky autorovej poetiky z tvorby pre dospelých. Pôsobivé opisy zvierat či prírodného prostredia umiestňujú príbeh do atmosféry jemnej lyrizácie, ktorá je pre rukopis tohto prozaika typická. Realistický pôdorys Danielovho príbehu sa v metaforikou ozvláštnenom prostredí prelína s mágiou prekladanej rozprávky, aby spolu vyústili do záveru v štýle detektívky. Po vyriešení "záhady" sa hrdinovia snažia o jej nápravu. Uvedomujú si, že potrestanie konkrétneho vinníka nestačí. Usilujú sa vytrhnúť ľudí z letargie a prebudiť v nich záujem o vzťah k vtákom. Touto zdanlivo nie príliš dôležitou záležitosťou Beňo reflektuje ľahostajný postoj väčšiny z nás voči problémom. Naliehavosť tematiky je odľahčená sviežim pohľadom malého Daniela. Obe zložky však miestami pôsobia nesúrodo. Chlapec namiesto toho, aby sa hral, ustavične niečo rieši, zamýšľa sa, mudruje. Jeho postoj k okoliu je nedetsky zodpovedný. Naopak, reakcie dospelých (starosta, dedko) miestami vyznievajú detsky naivne. Beňom vymyslená dedina tak poskytuje obraz sveta snímaný cez optiku desaťročného chlapca, ktorý vo svojej fantázii celkom prirodzene prisudzuje miesto ústrednej, kladnej a najmúdrejšej postavy sebe, pričom všetkých ostatných odsúva do pozície neskúsenejších. V tomto svete sa všetko rieši jednoducho: výkresom s fixkovým nápisom či hrejivým slovom dedka a babky. Celistvosť Danielovho pohľadu je však neprestajne narúšaná nedetsky vyspelou štylistikou s prepracovanými obrazmi. Autor miestami zabúda, že to, čo je mu odpustené v mene chlapca, sa mu v podobe filozofujúceho mentora nemilosrdne vráti. Daniel môže s dedkom všetko. Dedko s Danielom však nie.
Miloš Ferko, Knižná revue 16-17/2001
