Je to kniha nekaždodenného spomínania na autorkino rané detstvo, v ktorom "filozofovanie" malého, krehkého, oduševneného dievčatka nad čudami poznávaného sveta, nad ľuďmi, rastlinami i zvieratami je plné pôvabu i múdrosti, je blažkovsky okorenené jemným vtipom, ale zavše je i žiaľne a drsné - ako život sám a ako autorka hovorí: od vekov do vekov.