Gabriel Jose García Márquez bol kolumbijský spisovateľ a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu, hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne začleniť do určitého žánru. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru. V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli. V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval do Mexika. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v Barcelone písal aj filmové scenáre. V roku 1967 sa končene dostavil literárny úspech, Sto rokov samoty, za tri roky sa predalo víac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Do jeho knižného repertoáru patria knihy Láska v čase cholery a jeho posledné dielo Uvidíme sa v auguste.
