Román Kozmos nazval jeho autor románom o vytváraní skutočnosti. Začína sa absurdnou udalosťou: rozprávač Witold spolu s priateľom nachádzajú vedľa vidieckeho domu v kroví obeseného vrabca. Táto bizarná udalosť vyvracia racionálne základy zdomácneného sveta a vpúšťa doňho ľadový závan „kozmu” bez zmyslu. Vo vile s uzavretým okruhom postáv je rozprávač konfrontovaný so sériou záhadných znakov (obesený vrabec, znetvorené ústa slúžky...). Rozprávač hľadá a konštruuje súvislosti medzi znakmi, pýta sa, čo chcú povedať, a hľadá ich záhadného pôvodcu. Nové, neobvyklé vzťahy medzi znakmi vnárajú čitateľa do kozmu plného zdanlivo bizarných spojení a túžob.