✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

KAŽDÝ MUŽ BOL RAZ CHLAPCOM. A každý malý chlapec má sny, veľké sny: o tom, že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná odvážne skutky a zachráni ohrozenú krásku. Aj každé malé dievča má svoje sny: že ju zachráni jej princ a vtiahne ju do veľkého dobrodružstva, že bude kráskou.

Ale čo sa stane s týmito snami, keď vyrastieme? Vstúpte do väčšiny kostolov, rozhliadnite sa a opýtajte sa seba samých: Aký je kresťanský muž? Nepočúvajte, čo vám budú hovoriť, pozrite sa na to, čo tam uvidíte. Väčšina kresťanských mužov je ... znudených.

John Eldredge v knihe Divoký v srdci vyzýva mužov k obnove ich mužského srdca, stvoreného na obraz vášnivého Boha. A pozýva ženy k tomu, aby objavili tajomstvo mužskej duše a tešili sa zo sily a divokosti, ktorú muži prinášajú tomuto svetu.

ČITÁREŇ:
LEV Z JÚDU

V našej zoologickej záhrade máme už štyri roky jedného z najväčších afrických levov, ktoré kedy žili na tejto zemi. Je to obrovský samec, váži takmer štvrť tony, má úžasnú hrivu a obrovské laby. Panthera leo. Kráľ zvierat. Samozrejme, že je v klietke. Ale chcem vám povedať, že som sa napriek tej klietke necítil isto, pretože keď sa pred vás postaví taký obor, hneď si viete predstaviť, že vás môže mať na obed.

Úprimne vám poviem, mal som pocit, že mám svojich synov viesť okolo tej klietky veľmi opatrne, v takej bezpečnej vzdialenosti, ako keby ten lev mohol na nás každú chvíľu zaútočiť. A predsa je mojím najobľúbenejším zvieraťom. Kedykoľvek ľudia okolo neho prešli a išli sa pozrieť na opice, ja som ešte počkal a pozeral som sa naň. Lebo mi pripomínal prítomnosť niekoho mocného, šľachetného a hrozného. Možno, že to bol strach zmiešaný s obdivom. A možno mi toho veľkého zvieraťa bolo jednoducho ľúto.

Toto hrôzostrašné, bázeň vzbudzujúce stvorenie by malo revať na savane, malo by hrdo vládnuť, naháňať strach v srdciach všetkej divej zvere, malo by trhať zebry a gazely vždy, keď by sa mu to len zažiadalo, vždy, keď by mu to prikázal jeho pud. Miesto toho bol celé hodiny, dni, roky sám v tejto klietke, ktorá bola menšia ako vaša spálňa. Jedlo mu dávali cez malé oceľové dvierka.

Občas v noci, keď sa už celé mesto kládlo na odpočinok, som počul, ako sa z kopcov nesie jeho rev. Ten rev nebol ani taký divoký, ako skôr žalostný. Počas mojich návštev sa mi nikdy nepozrel do očí. Zúfalo som chcel, aby to urobil. Chcel som, aby ma nejako vystrašil, veľmi by sa mi páčilo, keby sa na mňa vyrútil. Ale on tam jednoducho ležal, oťažený hlbokou únavou, ktorá pochádzala z nudy, veľmi plytko dýchal, sem-tam sa prevaľoval z boka na bok.

Lebo po rokoch života v klietke ani lev už neverí, že je levom... a muž už neverí, že je mužom.

Muž je odvážny... vášnivý... divoký v srdci? Na prvý pohľad to tak nevyzerá. Ak je muž obrazom Leva z Júdu, ako je možné, že je toľko osamelých žien, toľko detí bez otca, tak málo mužov okolo nás? Ako je možné, že svet sa zdá byť plný karikatúr mužskosti?

Máme suseda, ktorý trávi celé svoje víkendy pred obrazovkou, pozerá šport, zatiaľ čo jeho synovia sa hrajú vonku - bez neho. Žijeme tu už deväť rokov a za ten čas som ho tuším len dvakrát videl hrať sa so synmi. Prečo? Prečo sa neangažuje? A potom muž, ktorý býva o ulicu vyššie. Má záľubu v športových motocykloch, je vodičom nákladného auta, oblieka si koženú bundu a trochu sa nadnáša, keď chodí. Myslel som si, že James Dean už dávno zomrel. Čo to s ním je? Na pohľad je to mužské, ale vyzerá to prehnané a ako vystrihnuté z nejakej kreslenej rozprávky.

Ako je možné, že keď sa muži pozrú do svojho srdca, neobjavia tam nič odvážne, nebezpečné, ale namiesto toho tam nájdu hnev, žiadostivosť a strach? Väčšinou sa cítim skôr ustráchaný ako divoký. Prečo je to tak? Pred stopäťdesiatimi rokmi Thoreau napísal: „Obrovská masa mužov vedie život tichého zúfalstva.“ Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Ako to hovorí jeden výrok zo Statočného srdca: „Všetci muži raz zomrú, ale iba málo mužov skutočne žilo." A preto väčšina žien vedie život tichej rezignácie a už sa vzdali nádeje, že nájdu opravdivého muža.

Reálny život priemerného muža sa zdá byť svetelné roky vzdialený od túžob jeho srdca. Nemá žiadnu vojnu, ktorú by bojoval. Nanajvýš bojuje s premávkou, poradami, hádkami a platením šekov. Chlapi, s ktorými sa stretávaš každý štvrtok ráno, aby ste sa navzájom podelili o pár citátov z Biblie - kde je v tom veľká vojna? A chlapi, ktorí sa flákajú pri areáli, kde sa hrá bowling, fajčia a trochu viac si vypijú, sú na tom presne rovnako. Meče a hrady z ich chlapčenských rokov nahradili perá a kancelárie. Revolvery a kovbojské klobúky odložili a vymenili za autá a hypotéky. Básnik Edwin Robinson zachytil toto tiché zúfalstvo takto:

Miniver Cheevy, dieťa biedy, chudlo s letiacimi rokmi. Plakal, že načo prišiel na svet, a mal na to dôvod.

Miniver obdivoval dni dávne, keď sa meče leskli a šípy boli ostré. Keby uzrel bojovníka v boji, úžas by mu roztancoval nohy.

Miniver narodený v inej dobe

poškrabal sa po hlave a rozmýšľal;

potom si odpľul a nazval to osudom.

A pil ďalej. („Miniver Cheevy")

Bez veľkého boja, v ktorom muž môže žiť a zomrieť, sa prudká, divoká časť jeho prirodzenosti nemôže prejaviť. Akoby v ňom jemne vrela v pochmúrnom hneve, ktorý, ako sa zdá, nemá korene. Pred pár týždňami som letel lietadlom na západné pobrežie. Bol čas obeda a akurát uprostred jedla muž, ktorý sedel predo mnou, posunul svoje operadlo tak ďaleko dozadu, ako sa len dalo, a ešte doňho párkrát vrazil chrbtom. Chcelo sa mi kopnúť ho do toho jeho zadku, aby preletel až do prvej triedy. Môj priateľ má problémy so svojím obchodom s hračkami, pretože deti, ktoré tam prichádzajú, ho strašne rozčuľujú a on na ne kričí. Nehodí sa celkom na obchod. Toľko mužov, dobrých mužov sa mi sťažuje, že často stratia nervy pri svojich deťoch. Nedávno akýsi muž stál v aute predo mnou na semafore. Keď semafor zmenil farbu na zelenú, nepohol sa. Zdalo sa mi, že si to asi nevšimol. Preto som zatrúbil, aby som upútal jeho pozornosť, lebo ďalších dvadsať áut čakalo za nami. Rozčúlil sa, vybehol z auta, začal nadávať a vyhrážať sa. Bol ochotný sa aj pobiť. Pravdu povediac, veľmi sa mi chcelo vyjsť z auta a jednoducho si to s ním rozdať. Muži sú nahnevaní a naozaj nevieme, prečo.

Ako to, že existuje toľko „vdov športu", ktoré stratia svojho muža, pretože celý víkend trávi na golfovom trávniku alebo pozeraním televízie? Prečo sú toľkí muži závislí na športe? Pretože je to najväčšie dobrodružstvo, aké kedy zakúsia. A prečo sa toľkí z nich stratia zahrabaní vo svojich kariérach? Z toho istého dôvodu. Minule som si všimol reklamu pre mužov vo Wall Street Journal s názvom Dobrodružstvo kapitalizmu. Poznám chlapov, ktorí trávia celé hodiny za počítačom obchodovaním s akciami. Je v tom riziko a určitá dávka vzrušenia. Máme ich za to obviňovať? Zvyšok ich života sú domáce práce a nudná rutina. Vôbec nie je náhoda, že mnohí muži majú pomer s cudzou ženou ani nie kvôli láske, dokonca ani kvôli sexu. Ide im o dobrodružstvo, ako sami priznávajú. Väčšine mužov hovorili, aby zanechali dobrodružného ducha a boli „zodpovední". A tým im povedali, aby žili pre povinnosť. Ostali im iba obrázky na stene, obrázky dní minulých; možno, aj v garáži sa nachádza ešte nejaká škatuľa plná rôzneho výstroja. Ed Sissman píše:

Muži po štyridsiatke

v noci vstávajú,

pozerajú sa na svetlá mesta

a čudujú sa,

kde urobili chybu

a prečo sa život zdá taký dlhý.

Dúfam, že už viete, o čo mi tu ide. Keď muž nenájde veci, pre ktoré je stvorené jeho srdce, keď ho nikto nepozve, aby žil pre tieto veci z hĺbky svojho srdca, bude ich hľadať iným spôsobom. Prečo je pre mužov pornografia závislosťou číslo jeden? Pretože muž hľadá krásu, ale bez svojho divokého a vášnivého srdca ju nemôže nájsť a ani si ju získať či udržať. Hoci je veľmi silne priťahovaný k žene, nevie, ako by mal o ňu bojovať, a už vôbec nevie o tom, že by mal o ňu bojovať. Skôr je pre neho väčšinou tajomstvom, o ktorom vie, že ho nemôže rozlúštiť, a preto si na úrovni duše zachováva odstup. Vo svojom súkromí, v tajnosti sa obracia k napodobenine. Závislosť na pornografii vzniká preto, lebo pornografia väčšmi než čokoľvek iné v živote muža spôsobuje, že sa cíti ako muž bez toho, aby to od neho niečo vyžadovalo. Čím menej sa chlap cíti ako naozajstný muž v prítomnosti naozajstnej ženy, o to je zraniteľnejší pornografiou.

A tak je srdce muža zahnané do temnejších zákutí duše, obraté presne o tie veci, po ktorých najviac túži, ktoré sa potom dostávajú na povrch v temnej podobe. Je pravda, že mužove rany a závislosti sú omnoho komplikovanejšie, ale toto je ich hlavná príčina. Už básnik George Herbert nás upozornil: „Muž začína zomierať, keď sa zriekne svojich túžob." A viete čo? Všetci o tom vieme. Každý muž vie, že sa niečo stalo, že sa niečo pokazilo... Len nevieme, čo to je...

Divoký v srdci

KAŽDÝ MUŽ BOL RAZ CHLAPCOM. A každý malý chlapec má sny, veľké sny: o tom, že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná...

Recenzie a kritiky

Ďalšie z kategórie Knihy o kresťanstve a psychológii

Zaradené v kategóriách