Moje meno je Dína...
Prvá samohláska je vysoká a čistá, ako keď matka po zotmení volá na svoje dieťa, druhá zasa jemná ako tajomstvá šepkané v posteli. Som jedinou dcérou Jákoba a Ley. Je možné, že moje meno vám nič nehovorí. Spomienka naň sa totiž už dávno premenila v prach.
V Biblii je môj život naznačený v skratke, akoby bol snáď len krátkou odbočkou od príbehu môjho otca Jákoba a oslavnej kroniky brata Jozefa. Na začiatku svätej knihy nájdete pasáž, ktorá hovorí o mojom údajnom znásilnení a pokračuje príbehom o tom, ako moji bratia toto zneuctenie krvavo pomstili.
Nikde sa však nespomínajú moje zručnosti pôrodnej babice, nikto sa nezmieňuje o piesňach, ktoré som spievala, či o chlebe, ktorý som piekla svojim nenásytným bratom. Nenájdete tam ani slovíčko o mojej veľkej láske, o vášni, ktorú som cítila, zrade a vyhnanstve, ktoré som prežila.
Preto mi dovoľte, aby som vám svoj príbeh vyrozprávala ja sama, tak ako viem, že sa stal...