Dom návštev je zvláštna súčasť pracovného tábora, v ktorom sa vybraní väzni mohli na jednu noc stretnúť so svojimi manželkami. Martin Amis vytvára komorný príbeh dvoch bratov, ktorí pred uväznením, počas pobytu v tábore i po prepustení na slobodu bojovali o jednu ženu. O zvláštnom ľúbostnom trojuholníku rozpráva formou listu nevlastnej dcére starší z bratov, osemdesiatšesťročný smrteľne chorý muž. Amis využíva túto rozprávačskú metódu nielen na množstvo reminiscencií a návratov do tragických osudov hlavných postáv románu, ale aj na rozsiahle reflexie, v ktorých sa pokúša diagnostikovať minulosť i súčasnosť Ruska. Postavy bratov zároveň symbolizujú dva protikladné ľudské charaktery – bezohľadného karieristu a naivného rojčivého idealistu, pričom autor akoby programovo nadväzoval na tradície ruskej literatúry, najmä na Dostojevského.