Poézia Jozefa Fedora je sebavedomá. Vyrastá z ľúbostného vzťahu, z obdivu, z vášnivosti a zrelosti. Tieto základiny svojho básnenia odieva J. Fedor do prírodnej obraznosti s alúziami na popredné postavy klasických hrdinských príbehov, čím navodzuje atmosféru bytostného premostenia svojej osobnej zážitkovosti s nadindividuálnym princípom ľudského bytia, lásky a krásy.