Erbovým znakom kolekcie básní Jozefa Fedora Ostrie sú dozaista vstupné verše: "Jedna lastovička netvorí ešte leto. Ale jeseň? Ktovie. Keď zostala." Ony vykružujú oblohu, z ktorej to svieti i prší na krajinu či krajiny, po ktorých tvorca siaha slovom, lebo tak ho ako všeobjímavé ruky vystiera. Vysoko a ďaleko.

Imrich Vaško