Arthur Peacocke (1924 - 2006) bol jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších vedcov a teológov v jednej osobe v 20. storočí. Právom ho označovali za jedného z priekopníkov moderného dialógu medzi vedou a teológiou (náboženstvom). Ako významný odborník v oblasti fyzikálnej biochémie viedol laboratóriá na univerzitách v Birminghame a Oxforde, ktoré sa sústredili najmä na výskum DNA a termodynamiku fyzikálnych systémov. Od agnostických postojov z obdobia svojich univerzitných štúdií pri hľadaní odpovedí na otázky mimo dosahu prírodných vied postupne prešiel - aj vďaka neskoršiemu štúdiu teológie -k aktívnemu obhajovaniu viery pri zachovaní osobnej integrity, a to aj pri úrovni súčasných vedeckých poznatkov. Podľa neho každá teológia, ktorá do seba nezačlení vedecké názory a stanoviská, je odsúdená na zánik. Bol nielen plodným autorom, ale okrem iného aj zakladateľom Spoločnosti vedcov vysvätených za kňazov, Centra Iana Ramseyho, interdisciplinárneho inštitútu na Teologickej fakulte Oxfordskej univerzity a spoluzakladateľom Európskej spoločnosti pre výskum vedy a teológie (ESSSAT). V roku 1993 dostal od anglickej kráľovnej Rad britského impéria a v roku 2001 získal Templetonovu cenu.
