✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅Výhodné ceny ✅Bezpečný nákup
Autor popisuje zážitky zo svojho pobytu v Iráne v rokoch 1967-1970, kde pracoval ako expert rozvojovej pomoci Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu OSN v projekte rozvoja mazanderánskych lesov. Všíma si každodenný život ľudí v Iráne počas vrcholného obdobia panovania perzského šacha, kultúru a mentalitu obyvateľov, popisuje zážitky z mnohokrát dobrodružných ciest po Iráne, ponúka geografické, prírodopisné a etnologické poznatky a rozsiahle sa venuje náboženstvu a bohatej histórii krajiny.
Ukážka:
Portréty
Džalil je sedemnásťročný útly chlapec, s výraznými čiernymi očami, ako majú všetci perzskí chlapci, s priateľským úsmevom, prítulný a úprimný, a hlavne plný ochoty a úslužnosti, ktorá nepozná medze. Býva neďaleko nás, chodí do gymnázia a vie niekoľko slov anglicky. Jeho matka žije na dedine v Mázandaráne, otca nemá, o jeho výchovu sa stará jeho strýko, pán Noširvani, ktorý býva oproti nám.
Cez letné mesiace sa Džalil spriatelil s mojimi synmi, patril k okruhu ich najužších priateľov a sprevádzal ich, kde len mohol. Po ich odchode z Iránu si zachoval zvyk chodiť k nám a objavuje sa pravidelne v našom dome, ako by sme mu boli blízka rodina.
Moja žena Lida i ja sme si zvykli na jeho takmer každodenné návštevy. Príde, pozdraví, spýta sa na naše zdravie, posedí chvíľku, povie, čo je nového v rodine strýka alebo v škole, a keď vidí, že máme dajakú prácu, o chvíľku sa zdvihne a odporúča sa. Keď prejavím o jeho spoločnosť záujem a vyzvem ho, aby zostal, rozpradie sa medzi nami dlhší rozhovor, v ktorom z obidvoch strán padajú anglické i perzské výrazy a zvlášť ťažké problémy dorozumenia sa riešia pomocou slovníkov.
Džalil nikdy neprichádza na návštevu k nám s prázdnymi rukami. Obyčajne prináša kvety a jeho zásluhou máme stále v celom byte kytice čerstvých kvetov. Spočiatku nám nebolo celkom jasné, skadiaľ pochádza táto záplava kvetov. Potom sme zistili, že Džalil nosí kvety zo záhrady pána Noširvaniho; videl som ho raz z obloka môjho bytu trhať kvety v tejto záhrade a zo spôsobu, ako to robil, som nadobudol dojem, že o kvetinovom tribúte v prospech nášho bytu asi nevie ani záhradník, ani majiteľ záhrady.
Inokedy nám prinesie Džalil drobné upomienkové predmety alebo perzské sladkosti, a raz nás prekvapil veľkým darom: ručne tkanou pokrývkou na posteľ z hodvábu, ktorý vyrobila jeho matka. Odmietol som prijať tento dar, keďže išlo o vec veľkej ceny a o rodinnú spomienku, ale Džalil sa rozplakal: "Moja matka to utkala... moja matka to utkala...", opakoval neustále, chcejúc tým zdôrazniť svoje sväté právo darovať túto vec, komu chce. Nakoniec som musel ustúpiť, aby som ho utíšil.
Nedávno mi doniesol Džalil dve vstupenky na koncert, ktorý sa má konať o dva týždne. Presviedčal som ho, aby išiel sám s bratom na koncert, alebo aby ponúkol lístky rodine svojho strýka. Ale o koncert vraj nikto nemal záujem a tak lístky zostali u nás.
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2009ISBN:
9788097025854Rozmer:
170×240 mmPočet strán:
199Väzba:
pevnáJazyk: slovenčina
