Vincent van Gogh začal maľovať až po svojej 30.,v kraji Borinagi, kde pôsobil ako misionár. Zachytával ľudí pri ťažkej práci v baniach, ich ohnuté telá, zatrpknuté tváre, chudobný život, v ktorom sa im snažil márne pomáhať. Bol veľmi citlivý, trpel depresiami, neustálymi výbuchmi temperamentu, čo vyústilo neskôr do poruchy jeho osobnosti a duševnej choroby.
 Jeho život sa zmenil pod vplyvom brata Thea, ktorý pôsobil ako obchodník s umení v Paríži a všemožne pomáhal väčšine impresionistov a umelcov, ktorých talent ostával bez povšimnutia. Vincent najskôr pôsobil v Paríži v r. 1886-1888, kde sa formoval jeho rukopis, veľmi sugestívny, expresívny prepojený s bohatou farebnosťou, prežiareniu slnkom, ktorý dostáva definitívnu podobu počas pobytu v Arles. Zaujímal sa o lokálny farebný tón, o pôsobenie farby a hovorí: "Pre mňa sú skutoční maliari tí, ktorí veci nemaľujú, také aké sú, len ich sucho analyzujú, ale tak, ako ich cítia. Túžim dospieť k takým deformáciám, ktoré vyjadrujú môj cit."
(Lamač, M.: Myšlenky moderních malířů. Praha 1968.)
 Počas tohoto slnečného obdobia spolupracoval aj s Gauguinom, zariadil ich spoločný ateliér, ale zhoršujúca choroba ho prinútila odísť do liečebne, kde na následky zranenia, ktoré si spôsobil v amoku zomrel.
  Počas posledných dvoch rokov svojho života namaľoval viac ako 460 obrazov. Dokonale sa vedel vcítiť do osoby človeka, ktorého portrétoval, zachytil jeho vnútro a pocity, ktoré ním práve prechádzali.
  Jeho búrlivý život sa stal zaujímavým aj pre I. Stona, ktorý napísal výborný Van Goghov životopis Smäd po živote.

 Ingo F. Walther (narodený v r. 1940) študoval stredovek, literatúru a dejiny umenia vo Frankfurte nad Mohanom a Mníchove. Publikoval množstvo štúdií v oblasti literatúry a umenia.