Kniha napísaná v dialekte mesta Holíč, z ktorého autor pochádza, predstavuje prierez jeho básnickou a aforistickou tvorbou. Šesť kapitol sprostredkúva verše širokého tematického okruhu: všeobecne reflexívne, občiansky či politicky akcentované, ľúbostné, ale i verše, čo vznikli pri listovaní v rodinnom albume. Poetickým textom originálnej obraznosti dominuje irónia, sebairónia, humor a slovná hra, ktorá občas vyústi do paradoxu a nonsensu.
Knihu sprevádza šibalskými obrázkami Jaro Jelenek a vtipný záver ku knihe napísal Dušan Dušek. Vychádza v edícii Tilia.
Marián Hatala má svoju šíru krajinu.
Skoro až zem. Volá sa Záhorie.
Vidieť ju.
Nad tou krajinou poletuje ďalšia krajina.
Počuť ju.
Volá sa Záhoračtina.
Ako píše Marián: slová, čo nestoja za reč.
A práve preto ňou píše.
Záhoračtina robí jeho básne zemitými, ale neuzemňuje ich, naopak, nadnáša ich, dáva im krídla, takže zrazu počuť, ako si pri tom poletovaní veselo aj smutno pospevujú.
Idú nám na pomoc.
