✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Táto knižka sa zrodila vďaka internetu. V r. 2000 bol tento text umiestnený na stránke vydavateľstva Enigma a stal sa mediálne známy ako 1. slovenská e-kniha. Na sieti bola elektronická verzia prístupná 7 rokov a za ten čas si ju stiahli tisíce návštevníkov zo Slovenska i z Čiech. Priaznivé, až nadšené reakcie čitateľov (niektoré z nich sú na zadnej strane obálky) vydavateľov podnietili k vydaniu tejto novely v klasickej knižnej verzii.
Príbeh z prostredia mladých narkomanov sa odohráva prevažne v uliciach Trenčína.
Ukážka textu z knihy
Je to kvalitný heroín. Leží tu, len tak, na umý- vadle, zabalený v striebornom staniole. Smrtia-ca dávka! Posledná!Sedím na odpadkovom koši a pozerám naň.Zdvíham hlavu a hľadím do zrkadla: mŕtvolnebiela tvár, strhaná a strápená, vpadnuté oči, ostrokontrastujúce s priveľmi výraznými lícnymi kos-ťami. Zreničky zúžené, svedčiace o poslednompichnutí.Prezerám si telo: plochá hruď, chudé dopicha-né ruky, chudé nohy.
Nejedla som už pár dní, ale moje telo hlad ne-cíti. Odpísaná heráčka!Pomaly vstávam a prevarím heroín. Vytiahnemstriekačku a naplním ju. Je to čistá, nová striekač-ka, chcem, aby posledná dávka bola bezchybná.Znova si sadám a prikladám ihlu k žile. Bude ťažkénájsť takú, do ktorej by som si mohla ešte šľahnúť.Žily na rukách mám načisto dopichané, v posled-nom čase som si pichala do nôh.
Zhlboka sa nadýchnem a pozriem na striekač-ku a jej obsah. Bude to naozaj koniec! Pred hodi-nou som si pichla silnú dávku a ráno som pojedlaaj nejaké lieky. Smutne som sa usmiala. Lieky! Takto všetko začalo…
Vtedy, na tej diskotéke, ktorá mi teraz pripadátak vzdialená. Na diskotéke, na ktorú sme sa soSoňou a Aďou tak tešili. Soňa a Aďa, moje najlep-šie kamarátky. Mali sme takmer sedemnásť, bolisme šťastné, plné života a viery v budúcnosť. Všet-ko bolo fajn, až na to, že naši sa rozvádzali. Obajamali milencov. Trpela som, ale oni sa snažili zjed-nodušiť mi to. Najmä peniazmi…
Vtedy, 21. januára, snežilo a bola veľká zima.Ale nám to neprekážalo. Bláznili sme sa, tanco- vali. Milovala som tanec a vždy som pretancovalacelú diskotéku. Keď začali prvé slaďáky, chytil maza ruku a vzal do náručia. Rišo. Mal krátke hnedé vlasy a modré oči. Veselé a milé modré oči. Ľúbilasom tie oči a ľúbila som aj Riša. Rozumeli sme si,mali sme spoločné záujmy, zbožňovali sme kiná,horské bicykle a diskotéky. Počúval Blur a to mana ňom priťahovalo ako prvé, lebo som bola donich blázon. Chodili sme spolu deväť mesiacov a boli sme šťastní. Milovali sme sa. Teda aspoň vtedy som si to myslela.
Na tej diske sa Rišo opil. Jeho najlepší kamarátoslavoval narodeniny. Ja som nepila. Aj napriektomu som sa však výborne bavila. Až…Začalo to nevinne. Prišla za mnou Aďa, vraj sapotrebuje so mnou rozprávať. Išli sme von, malanejaké problémy, ale spoločne sme to vyriešili.Vrátili sme sa dnu a ja som išla za Rišom. Právehrali slaďáky. Jeho kamarát mi povedal, že išieltancovať so Soňou. Poobzerala som sa, či ich ne-uvidím. A zrazu: tancovali opodiaľ, telo na telo,ústa spojené, vášnivo sa bozkávajúc.
Skamenela som od úžasu. Zrazu sa prestalibozkávať a, držiac sa za ruky, vyšli von. Išla som zanimi. Išli do parku. Chcela som mať istotu, a taksom šla stále za nimi. Zastali pred lavičkou a jasom po chvíli odišla. Už som si bola istá.
Prišla som domov, tvár zaliata slzami a srdceplné zúfalstva. Potrebovala som pokoj, potrebova-la som sa spamätať. Bol to pre mňa priveľký šok,neskutočné sklamanie. Ale doma bol veľký krika hluk. Naši sa hádali, ziapali a vrieskali po sebe,nadávajúc si menami, z ktorých sa mi zdvíhal ža-lúdok. Zaspala som nad ránom, vyčerpaná zúfa-lým plačom a bolesťou.
Zobudila som sa na zvonenie. Bol to Rišo. Stálpredo mnou, oči sklopené, tvár zúfalá.„Miša, prosím ťa, odpusť mi to. Ja, bol som opi-tý, nevedel som, čo robím.“ Nemohla som odolať jeho úprimnému hlasu a skrúšeným očiam.Odpustila som mu.„A čo Soňa? Aj ona bola opitá?“ pokrútil hla- vou. Aspoň neklamal.
Soňu som stretla v škole. Chladne sa na mňapozrela a ironicky sa usmiala:„Ja som opitá nebola. A ani Rišo nie. Teda aspoňnie tak, aby nevedel, čo robí. A pokojne ti poviem,že toho neľutujem a urobila by som to kedykoľvek.Rišo je krásny chalan a sex s ním…“„A čo naše priateľstvo?“ spýtala som sa, mys-liac na päť spoločne prežitých rokov, na spoločnéspomienky, na dôveru a priateľstvo. Ale Soňa salen posmešne usmiala:
