Skúsenosť lásky podľa Benedikta XVI. je znamením transcendencie – dôkazom schopnosti prekročiť hranice „izolovaného“ bytia a myslenia – a vracia človeka do "siete" jeho životodarných vzťahov, ktoré nie sú iba výrazom jeho "subjektívnej" stránky, ale rovnako dôležitým a charakteristickým prvkom ľudskosti ako racionalita. Analýza kategórie lásky, ktorú ponúka Benedikt XVI. prostredníctvom rozvíjania paradigmy eros – agapé vyjadruje nielen potrebu druhého, ale aj to, že šťastie nie sme schopní dosiahnuť sami. Eros nás teda odkazuje na potrebu otvoriť sa pre druhého (Druhého). Táto nová interpretácia vedie k novému pohľadu na „duchovno“, najmä ak pripustíme, že predstavenie kategórie lásky ako formy poznania otvára bohatšiu a širšiu perspektívu zahrňujúcu životodarné vzťahy a tak sa spája s realitou sveta celistvejšie ako iba „neutrálna racionalita“.
Zo strany Benedikta XVI. je prenesenie paradigmy eros - agapé do sociálnej oblasti rozvinutím Koncilového posolstva Konštitúcie Gaudium et spes o tom, že prostredníctvom ľudskej činnosti všetko má byť zamerané na človeka a jeho rozvoj a na nikoho z ľudí by sa nemalo zabudnúť, aj keď ho stretneme len náhodou. V analýze obrazov posolstva kresťanskej viery a filozofických tradícií ponúka dialóg a otvára cestu ako prekonať oddelenie súkromného a verejného univerza, ak v obidvoch je do centra postavená ľudskosť.
