Výnimka potvrdzuje pravidlo. Inak to nie je ani v prípade tretieho pokračovania cyklu kníh Utekáč na dobových fotografiách, s podtitulom Spolková činnosť. Publikácia jasne dokazuje, že spolky nemusia byť vždy čertove volky, ako tvrdí stará ľudová múdrosť. Podrobne mapuje dlhé obdobie existencie rozmanitých klubov, združení, organizácií a jednôt pôsobiacich v Utekáči paralelne s existenciou sklárne. Tá zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku, no najmä materiálnom zabezpečení jednotlivých spolkov. Jej zánik logicky znamenal aj koniec mnohých záujmových organizácií. Snahou autorov je obrazom i slovom čo najvernejšie zdokumentovať diapazón aktivít obyvateľov obce, od tých najbežnejších až po úplne špecifické. Branné, športové, spoločenské i účelové. Sklári, to bola osobitná kasta, ľudia zdravo a dravo prahnúci po dokonalosti nielen profesijnej. Čoho sa dotkli, v tom chceli vynikať. Spolky boli prostriedkom sebarealizácie jednotlivca, podmienkou plnohodnotnej existencie, porovnávacím kritériom vo vzťahu k ostatnému svetu, a v neposlednom rade splnením detských snov. Kto mohol v tridsiatych rokoch hrať hokej? Kto sa môže pochváliť výstupom na Mont Blanc? Predsa Utekáčania!
Exkurziu do histórie spolkov sprostredkujú archívne fotografie s komentármi vychádzajúcimi zo spomienok pamätníkov. Ako hodnotný zdroj informácií poslúžili aj dobové kroniky či denníky jednotlivých organizácií a združení. Čo sa dnes javí ako nemožné, naši predkovia hravo zvládali v rámci koníčkov po práci. Neuveriteľne vyznieva masovosť podujatí a početnosť jednotlivých záujmových skupín. Bolo hanbou každého neangažovať sa. Gény súčasníkov i rodákov sú presiaknuté činorodosťou, hoci nechtiac zabudnutou. Začítajte sa opäť do spomienok, azda sa prebudí aspoň hrdosť na našich predkov, keď už ich štafetu nemá kto niesť.
