Príbehy z trinástej knihy známeho spisovateľa a dramatika Laca Keratu sa odohrávajú v Pakistane, ako aj v iných krajinách sveta. Autorova skúsenosť s tvorbou absurdnej drámy je tu v kontraste s jemnou spomienkovou prózou.

Život v Československu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol v príkrom rozpore s osobnou skúsenosťou v exotickej cudzine. Dospievajúci chlapec nadobro stráca úžas z nepoznaného návratom domov, na fádne socialistické sídlisko. Našťastie, smútok za minulosťou sa mu časom nemení na bolestivú nostalgiu, ale číru surreálnu grotesku.

Ľudia zo spomienok sa stávajú vlastnými karikatúrami – náhle prichádzajú o svoju hmotnosť, bez vysvetlenia sa menia na zvieratá, alebo sa nepochopiteľne vtelia do neživých vecí. Nie je zvláštne, ak komunikácia prebieha prostredníctvom listov bez adresáta alebo sa zdravý úsudok stráca, či gravitácia má výpadok. Tragika ľudského údelu je proste komická.