Kocúr Dorian G. sa po nociach naučil čítať, písať a... skrývať obe zručnosti. V prvej časti denníkovej prózy briskne, kriticky a ironicky komentoval „malý“ svet štvorčlennej rodiny, ale i kultúrno-politické pomery „veľkého“ sveta mimo nej. Bol „iba“ spoluautorom knihy, ktorú napísal otec rodiny Ervín Mikulič alebo Marián Hatala – v oboch prípadoch jeho alter ego. Zdá sa, že autorom druhej časti denníkov nie je Mikulič ani Hatala, ale Dorian G. S istotou možno povedať, že sa tak udialo opäť v láskyplne kritickej vzájomnosti rodiny, kde tento kocúr naplno rozvíja svoj pozorovateľský talent a spisovateľský inštinkt.

Ilustrácie a zalomenie Zuzana Šebelová.