Príbehy detí z neúplných rodín. Paradoxne však platí, že chýbajúci rodič je prítomný práve svojou neprítomnosťou: ako tieň, ktorý cítia, hoci ho nevidia. Deti pozorujeme v rôznych situáciách — sú ukryté v starej vŕbe, rozšantené na provizórnom ihrisku, v bolestivých kŕčoch prvej menštruácie, v ohrození neznámymi dospelými, či na nočných potulkách, keď sa hra na smrť stane až príliš skutočnou. Postavy vnútorne i navonok zápasia so stratou empatie a s potrebou či nutnosťou pochopiť sa navzájom. Všetky tieto a ďalšie nepríjemné skúsenosti z detstva si so sebou zväčša nesú aj do dospelosti. Súčasnosť je v textoch opísaná bez klišé i bez zľahčovania, autorka píše úsporne, presne, svetonázor detí strieda s realitou dospelých, drsnú reč s tichou introspekciou.