„A je tu ešte niečo zázračné: Skutočne niektorí dobrí spolubratia a laici, všetci hodní dôvery, spomínali a potvrdzovali vzkriesenie dvoch mŕtvych vďaka zbožným zásluhám svätého človeka. Prvý ním vzkriesený bol istý jeho príbuzný, ktorý túžil stať sa rehoľníkom. Vlastná matka mu v tom všemožne bránila. Napokon mládenec zomrel. Až vtedy prišla plačúca matka do kláštora Paole sťažovať sa dobrému otcovi na smrť syna. Dobrý otec jej povedal, aby ho priniesla do kláštora a tam vykonala pohrebné obrady. Príkaz bol splnený. Po skončení pohrebu, bolo práve po západe slnka, ho išli rehoľníci položiť do hrobu."