Keď nový deň príde, no ja odídem,
odídem na druhý modrý svet,
nechám ti na vankúši kvet,
kvet ti mňa pripomenie.
Keď neotvorím ráno svoje oči,
keď neuvidím ranné slnko,
nechám ti moje pero,
pero mojich básní.
Takto sa prihovára čitateľovi /či čitateľke?/ v svojom debute, básnickej zbierke Spočítaj mi môj dážď autor Dávid Dzimko. Jeho verše prezrádzajú citlivosť a aj skrytý smútok básnika, tajomstvá pocitov a nálad. Máme možnosť tieto tajomstvá odhaliť, keď sa začítame do jeho knihy.
