Už nie celkom dievča, ešte nie úplne žena. Dcéra portugalských kolonistov narodená v Mozambiku. Navonok „malá biela kolonistka“, dušou rebelka, cíti, že svet, kde sú belosi pánmi a černosi sluhami, nie je v poriadku. Čo robiť, keď jej milovaný otec a hrdina je nenávidený rasista? Čo robiť, keď po vyhlásení nezávislosti vypukne v Mozambiku krvavé násilie a rodičia ju pošlú do Portugalska k rodine, kde zažíva biedu, posmech, kruté zaobchádzanie. Ako ďalej žiť, keď vám zoberú domov? Čím ho nahradiť? Dá sa vôbec nahradiť?

Zápisník koloniálnych spomienok je zásadné dielo portugalskej postkoloniálnej literatúry, ktoré s neľútostnou úprimnosťou opisuje pomery v Mozambiku počas dekolonizácie. V Portugalsku výrazne prispelo k snahám vysporiadať sa s ťaživým obdobím moderných dejín a stretlo sa aj s veľkým medzinárodným ohlasom.

„Život černocha mal hodnotu úmernú jeho užitočnosti.
Život belocha mal oveľa väčšiu hodnotu, aj keby nestál za veľa.“