V próze Jany Juráňovej Rodinná oslava podniká rozprávačka introspektívne road movie po cestách svojich spomienok na mladosť i dospelosť, súvisiacich so širším rodinným zázemím. Súčasťou asociačného prúdu sa stávajú rôzne drobné príbehy z nepísanej rodinnej histórie. Impulzom je oslava šesťdesiatky rozprávačkinho bratranca, celkom štandardná, ktorá prebieha podľa nepísaných, ale zato pevných pravidiel strednej vrstvy kdesi na našom vidieku.

Pred vnútorným pohľadom rozprávačky defilujú prítomné aj neprítomné postavy z jej života, ale aj také, ktoré pozná len z rozprávania. Keď sa kdesi v polovici príbehu dej preklopí do udalosti, ktorú nik nečakal, z pozorovateľky sa stáva priama účastníčka diania.

Autorka v tejto próze skúma naše korene, minulosť ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe, ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí, do spôsobov, akými v súčasnosti vnímame realitu, a pretavilo do spôsobov nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov.