✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Práca Madam X spočíva v tom, že vychováva a mení drzých, rozmaznaných synov bohatých a mocných mužov na slušných mladých ľudí, ktorí sa vedia vhodne správať v spoločnosti, vtipne konverzovať a majú dosť sebavedomia. Madam X je mimoriadne vzdelaná a kultivovaná žena, ktorá vie, kedy na týchto mladíkov musí byť prísna. No za jej sofistikovaným zovňajškom sa skrýva zlomená žena, duša uväznená medzi nebezpečnou minulosťou, na ktorú si nespomína, a prítomnosťou v uzavretom apartmáne na najvyššom poschodí. Tam žije pod ochranou krásneho Caleba, ktorý tvrdí, že má právo na jej telo aj na jej dušu, lebo ju v minulosti zachránil pred istou smrťou. Caleb opakovane dáva Madam X najavo svoju dominantnosť. Madam X po ňom fyzicky túži, no občas jej naháňa strach. Na jednej strane jej vyhovuje bezpečie v Calebovom strešnom apartmáne, v zlatej klietke, na druhej strane túži po slobode a voľnosti. Madam X však nikdy nepoznala nič okrem stien svojho bytu, a tak sa bojí čokoľvek podniknúť. Až sa raz náhodou dostane von a stretne neznámeho tajomného muža, ktorý by mohol zmeniť celý jej život.
Preložila Miriam Ghaniová
Ukážka textu z knihy
„Možno máš pravdu.“ Ľad zahrkoce, vezmem prázdny pohár a odložím ho. Prinútim sa zostať na mieste a dýchať. Pripomeniem si, že musím poslúchať. „Neprišiel som sem však debatovať o Jonathanovi Cartwrightovi.“
„Predpokladám, že nie.“ Nemala som to povedať. Oľutujem to, skôr ako mi tie slová vykĺznu z úst.
Pod jeho zovretím mi zapraská v zápästí. Vyhľadá ma tmavými očami, prebodáva ma hrôzostrašným pohľadom. „Predpokladáš?“
Mala by som prosiť o odpustenie, ale namiesto toho zdvihnem bradu a pozriem do tých krutých, chladných, inteligentných očí. „Vieš, že len plním zmluvu. To je všetko, čo som tým chcela povedať.“
„Nie, nie je.“ Prejde mi rukou po moderne strapatých čiernych vlasoch. „Povedz mi, čo si tým naozaj myslela, X.“
Namáhavo prehltnem. „Prišiel si sem po to, čo odo mňa chceš vždy.“
„A čo to je?“ Horúcim prstom sa mi dotkne hrudnej kosti a smeruje do výstrihu. „Povedz mi, čo chcem.“
„Mňa.“ Šepnem tak potichu, že to ledva počuje.
„To je pravda.“ Pokožka mi horí tam, kde sa ma dotýka upraveným nechtom. „Stále však skúšaš moju trpezlivosť.“
Stojím meravo, ani nedýcham. Na zátylku cítim jeho horúci dych, prstami sa mi pohráva so zipsom na šatách.
„Viem,“ prehodím.
A v okamihu, práve keď čakám, že sa ten zips rozopne, ten horúci dych s príchuťou škótskej sa stratí a do duše sa mi zavŕta jediné slovo.
„Vyzliecť.“
