V poslednom čase sa na knižnom trhu objavili viaceré publikácie, v ktorých autori priblížili spomienky na svoje detstvo, zážitky z minulosti, staré lokality miest a dedín, ako aj staré tradície. V tom čase, keď som tieto knižky čítala, dostali sa mi do ruky aj Haličské zvesti, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa aj ja podelila so svojimi spomienkami (reminiscenciami) z môjho útleho detstva. Odrazu sa mi v pamäti začal odvíjať dlhočizný biely pás papiera ako zo starého telegrafu, lenže popísaný nie morzeovkou, ale skutočnými zážitkami a menami nénik a báčikov, ktorí boli súčasťou môjho detstva v milovanej Haliči. Ku každému menu sa mi viažu konkrétne spomienky, preto mi zostali pravdepodobne v pamäti také živé.