Monografia Zory Pruškovej Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky je základné literárnovedné dielo k dejinám slovenskej prózy 60. rokov 20. storočia. Autorka interpretačne približuje tvorbu D. Tatarku, V. Šikulu, R. Slobodu, J. Johanidesa, D. Mitanu, P. Hrúza, P. Vilikovského, D. Kužela a J. Puškáša.
Z aktuálnej inšpiračnej ponuky začiatku 90. rokov vniesla Z. Prušková do úvah o slovenskej próze Barthesovo exponovanie podvratne anarchistickej inštitúcie literatúry, Rortyho dôraz na „iróniu", resp. „konverzáciu" pri utváraní súdobého literárneho autora, textu, čitateľa a vôbec empatického človeka – súčasníka a exponovanie „línie odporu" v súčasnom umení, „odporu" voči totalizujúcim nárokom politiky a médií v intenciách Lyotarda.