✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Úspešná slovenská herečka, moderátorka a kreatívna autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová je šťastnou mamou dvojičiek Ely a Matildy.
O svojich skúsenostiach a zážitkoch s tehotenstvom a materstvom začala písať vtipný blog a ten oslovil množstvo mamičiek.
Pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá, vydáva knihu, v ktorej sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: Som mama!
Ukážka textu z knihy
Spánok
Lingvistická vsuvka odkojeného mozočku: význam slova spánok: spa = kúpele, nok (alebo
maminčin bramborový knedlík) = haluška; spánok = rozmočená haluška
Áno, rozhodla som sa, že ďalšou témou môjho materského počteníčka bude spánok. (Prosím?
Čo to je? Počkať? Matne si spomínam. Spánok, spánok... Počkať? Áno... áno? Fíha! Viem!
Kde sa to dá kúpiť? Veľkosklad je na Zlatých? To nič, že nemajú zľavy! Majú aj detské čísla?)
Najprv žena otehotnie, potom normálne (niekedy aj nenormálne) porodí dieťa, oblečie ho do
pyžamka, kuknú Večerníček, pošle ho spať. Matka sa potom usalaší pred telkou, popíja
vínečko a kuká súvisle celý trojhodinový Titanic a túli sa k svojmu mužovi, darcovi spermie.
O dvadsiatej tretej si zaľahne do postele a vstane, až keď sa zobudí dieťa, čiže okolo deviatej
ráno. Samozrejme, od druhého mesiaca jej dieťa chystá raňajky a v štvrtom skočí po čerstvé
rožky. Hej, hej, ak ešte nemáte deti, šup na to. Veď vidíte, je to fantastické. Budete
oddýchnuté na roky dopredu!
Tak určitééé!
Teraz vážne. Naozaj mám kamošku, u ktorej to skoro takto funguje. Dieťa má dva mesiace,
spí dvanásť hodín vkuse, plus cez deň dvakrát po dve hodinky. Hahahaha! Robím si prdel!
Spánok na materskej. Pôvodne som chcela uviesť nadpis a nechať celú stranu prázdnu. To by
bolo nesmierne výstižné, lebo na prvý pohľad sa o spánku počas ľúbeznej materskej
dovolenky veľa napísať nedá. Ale keď sa na to pozrieme detailnejšie, rozospatými očami
a prihlúplym vykojeným pohľadom, objavíme veľa tajomných zákutí a možností, resp.
nemožností.
Áno, áno, kedysi som vstávala so zvučkou relácie Pozor zákruta a na raňajky obedovala.
Alebo na obed raňajkovala? Teraz mám v čase vysielania Zákruty za sebou prvú večeru.
Potom mám ešte ďalšie tri. A istotou je, že žiadnu večeru nemôžem nazvať posledná večera.
Je to super. Som trochu nevyspatá, ale veľmi dobre živená.
Hovorili mi: Veď počkaj! Päť rokov sa nevyspíš! To bude peklo.
Čo ja viem... je síce pravda, že s láskou spomínam na časy, keď som spávala deväť hodín v
noci a ešte hodinku poobede (nie, nebolo to v škôlke, ale v dospelosti), ale peklo to rozhodne
nie je. A to mám tie detské exempláre dva. Spať v hodinových intervaloch je celkom fasa.
Zažívam potom pomerne halucinogénne stavy, a ak ste náhodou niekedy brali drogy, už
nemusíte. Ušetríte. Budete vyfičaní, náladoví, zaspíte aj postojačky, rozplačete sa na povel,
dostanete záchvaty smiechu. Ja som nikdy drogy nebrala, ale takto si to predstavujem.
Maximálny počet kojení (fakt neľúbim slovo dojčenie, preto mi, prosím, odpustite tento
bohemizmus – ale ak ste na materskej, tak vám je spisovná slovenčina ukradnutá a žiaden
bohemizmus si nevšimnete) za noc bol dvanásť. Minimálny dva. Žijem, teším sa, ako tak ešte
ovládam pravopis a malú násobilku. S kalkulačkou. A hladina alfa existuje preto, aby sme v
nej prežili noci a ráno si tak nočné dianie pamätali len veľmi matne. Hladine alfa vlastne
vďačíme za to, že svoje deti cez deň milujeme.
Príroda má všetko fasácky vymyslené. Už v tehotenstve spí budúca matka nevyspatého typu
čoraz horšie. Áno, môžete si kúpiť tehotenský vankúš, spí sa na ňom oveľa pohodlnejšie... ale
ani to nie je bohviečo. To neodžubete. Milovníčky spánku na bruchu si budú musieť opakovať
mantru: stojí mi to dieťa za to, stojí mi to dieťa za to... len pozor, keď to dieťa začne stáť v
postieľke namiesto toho, aby ležalo a spalo. Vtedy si mamička musí pozmeniť mantru na: leží
mi to dieťa za to, leží mi to dieťa za to... Keď milovníčka spánku na bruchu porodí, teší sa na
návrat z nemocnice domov, ako opustí nemocničné lôžko luxusne vystlaté igelitom (Boh vás
chráň pozerať sa pod ten igelit!!! Už nikdy nebudete spať, ak tak učiníte!!!) a hodí sa vo
svojej posteli na brucho a konečne sa vyspí. Ánoooo... len na chvíľu. Ale stojí to za to! Teda
leží. Na bruchu!
Keď je bábo úplne maličké, buď spí ako dudok, alebo nespí a rumázga. Rumázga, lebo chce
spať, tak ho dáte spať, a ono rumázga, že si to rozmyslelo. A keď konečne zaspí, je až
podozrivé, že nerumázga. Ak vám nevyšiel pokus naliať do postieľky plodovú vodu, aby sa
dieťa cítilo šťastne ako v brušku... (áno, ja viem, tá voda z postieľky vyteká, lebo sú na nej tie
mreže), vyskúšate šatkovanie, zaspávanie na hrudi, na fit lopte, uspávanky, kočíkovanie po
obývačke cez zrolovaný koberec, spanie s malou osobou pricucnutou na prsníku... Je to veľmi
individuálne, ale ja si dovolím pripomenúť jedno. Aj v lietadle si dá kyslíkovú masku najprv
matka a až potom ju nasadí dieťaťu. Nepamätám si už, kto mi tento návod na prežitie matky
prezradil, ale ďakujem mu. Klaniam sa mu! Spokojná matka sa rovná spokojné dieťa. Rozbitá
matka, tiež asi pomerne spokojné dieťa, ale čo má z toho matka, keď je rozbitá?
Moja kamka Martina mi poradila, aby som k malým ľuďom v mojej spálni nevstávala pri
každom zamrnčaní. Ďakujem jej za túto radu! Mrnčanie postupne utíchalo, lebo osoby
pochopili, že nemá význam. Pri dvoch deťoch – rada nad zlato! Je pravda, že moje
dvojmaterinské vyšportované lýtka po tomto zistení mierne ochabli, ale čo sú svalnaté lýtka
oproti hodine súvislého spánku.
Ďalej mi radili – spi, vždy keď spia deti. A asi aj vďaka tomu som s láskou a porozumením, i
keď občasnou stratou nervíkov, prežila začiatky. Je pravda, že raz som zaspala tak tuho, že
slniečko zatiaľ prešlo na stranu, kde máme balkón, a detičky ležiace v kočíku sa zobudili na
to, že sa škvaria. Ale inak to fungovalo. Veď ja škvarky ľúbim! Doteraz spávam doobeda.
Dokonalý luxus. Milujem spánok. Na bruchu, samozrejme. Spánok na chrbte je ako
Sacherova torta bez šľahačky.
Ďalšia kamoška Majka mi poradila, aby som deťom prehodila cez tvár plienku. A silno
zatiahla... Buhaha! Robím si srandu. Prehodená plienka, ku ktorej si pritisnú ksichtík,
zázračne uspáva. Fakt!
Niekde som čítala, že deti, čo používajú cumeľ, sú neskôr nevyrovnané, emočne zaostalé,
majú krivé zuby a vôbec... celé zle! Moje deti cumeľ majú. Aj ja som dudku používala. Preto
som teraz nevyrovnaná, emočne zaostalá, mám krivé zuby a vôbec... celé zle. Ale zato som
vtipná a skromná. Ja milujem cumle. Teda nie ja, chápete, však? Keby moje dvojičky požívali
namiesto dudky moje prsia, dosť naprd by sa mi varilo či vysávalo. Keby mi tak tie moje deti
pricucnuté na prsníkoch plápolali vo vzduchu, dosť by mi zavadzali. Aby som bola úprimná,
zažila som obdobie, keď dudky celú noc vypadávali a exempláre si ich nevedeli samy trafiť
do pusy. Vtedy som zháňala zátky, ktorými by som docielila prespatú noc, ale nakoniec som
bola lenivá ísť do železiarstva, a tak som kúpila svietiace cumle, čo problém vyriešilo. Je
krásne mať svetielkujúce deti, čistá romantika ako les plný svätojánskych mušiek.
Ešte mi niečo radili, ale to som už nepočula, zaspala som.
Pýtam sa: kde deti berú toľko energie? Majú tajný káblik, ktorý strčia do zásuvky a rýchlo sa
nabijú, len čo matka prižmúri oči? Nie, nie! Veď v elektrickej zásuvke je detská poistka, tú
nevytiahnu! Tá detská poistka sa do elektrickej zásuvky dáva preto, aby sa deti počas spánku
nenabíjali ešte viac! Týmto sa chcem v mene všetkých matiek poďakovať výrobcom detských
poistiek do elektrických zásuviek za ich geniálny vynález.
Všetko sa dá prežiť. A napriek spánkovým deficitom, neistotám a experimentom sa to celé
oplatí. Jasným dôkazom sú rodičia, ktorí si po prvom nespáčovi urobili ďalšieho... prípadne aj
ďalšieho a ďalšieho. Keby dieťa bolo také peklo, ako sa vraví, každý by bol jedináčik.
Nevyspatosť rozhodne nie je najhorší stav na svete. Materstvo je také pekné, že sa dá (v
hladine alfa) prežiť. Nie je to však ani najpríjemnejší stav. Zažila som oveľa príjemnejšie
veci: thajskú masáž, palacinky s lekvárom a s hranolčekmi v tehotenstve, tri kilá mladého
hrášku na jedno posedenie, kúpanie v mori so svojím mužom, čerstvo vypraté prádlo,
telefonát od Milky Vášáryovej či tri Mc Flurry s lentilkami za sebou. Ale aj oveľa
nepríjemnejšie: vŕtanie zuba, suché ruky, zarastený necht, dorastajúcu ofinu, zájazd s
divadlom na konci júna do Sniny v autobuse bez klimatizácie, upchatú nosnú dierka počas
noci či špinavú podlahu.
Tak. Teraz sa už nebojíte, však?
Musím ísť do postele. O piatej ráno umývame s Matildou dlážku.
Dobrú noc.
Ps: Ako matka si dovolím konštatovať, že tie deti nás nenechajú spať, lebo skúšajú koľko
vydržíme. Chcú, aby sme ich vrátili alebo dali do domova! Ale my sa nesmieme vzdať!
Neurobte im takú radosť! Je to len hra. Majú to premyslené. Viete o čom hovorím, však? V
momente, keď si ľahnete a zakryjete sa, začnú rumázgať, hemžiť sa... Postavíte sa, ticho. Zase
si ľahnete a zase rumázgajú... Len čo sa vám konečne podarí zaspať, v tej sekunde sú hore!
Čoskoro však príde pomsta. A to v podobe nultej hodiny, na ktorú im nikdy v živote nenapíšte
ospravedlnenku! Buhahaha!
