Napokon nič nové pod slnkom, v kontexte teritória nejasných prechodov od improvizácie k jej kompozičnému náprotivku stačí spomenúť opusy moderného jazzu, aleatoriku alebo metódy Franka Zappu v 80. rokoch minulého storočia (transformácie niektorých línií jeho gitarových improvizácií do skladieb pre synclavier). Prečo sa však od začiatku tohto storočia začína v rôznych diskurzoch objavovať termín „komprovizácia“, vyslovene hybridné označenie, ktoré má v sebe nemalé napätie a istý rozpor? Je vnútorne tenzívne len preto, že je zloženinou pojmov – kompozícia a improvizácia – vyjadrujúcich odlišné princípy, ktorých prieniky niektorí pokladajú za nemožné? Otázka teda znie, či – a ak, tak v akom v zmysle – možno tento termín korektne používať.
S týmto novotvarom som sa prvýkrát stretol pred viac ako siedmimi rokmi v textoch Jozefa Cseresa, ktorý ho používal ako štylistický prímer na priblíženie poetiky niektorých diel súčasnej experimentálnej hudby, a priznám sa, hneď vo mne zarezonoval s ohľadom na to, čomu sa v hudbe dlhodobo venujem. Spomeniem aspoň realizované projekty nášho zoskupenia tEóRia OtraSu v prvej polovici minulej dekády (na prelome rokov 2000/2001 Bábkový režim zvuku, roku 2002 Nosferatu alebo Jánošík s Vladimírom Mertom a Janou Lewitovou roku 2004), keď sme – ešte nepoznajúc termín komprovizácia – popisovali svoju hudbu ako mutáciu komponovanej a intuitívnej hudby aplikovanú na slo-vanskú „trans-modalitu“. Komprovizačné princípy som využil aj v kompozícii transPOPsitions! – Intermedia Wrestling s americ- kým súborom The California EAR Unit (2005), v nonverbálnej korešpondencii Wordless: s francúzskou výtvarníčkou Ludivine Allegue (2008/2009), v duu s českým violončelistom a skla-dateľom Janom Kavanom nazvanom explicitne Komprovizácie (2009), ale aj v akuzmatickej skladbe Pentrofónia (2010). Svojho času som nevedel, že v diskurze o súčasnej hudbe sa tento novotvar používa približne od prelomu 20. a 21. storočia – pritom je zaujímavé a príznačné, že sa na scéne začína objavovať paralelne práve s procesom prekonávania niekdajšieho temer nezmieriteľného antagonizmu medzi komponovanou a improvizovanou hudbou.
