✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Výhodné ceny ✅ Bezpečný nákup

VERÍTE V LÁSKU?
Tridsiatnička Elle žije v Londýne a pracuje ako marketingová manažérka. Svoju prácu zbožňuje a na rozdiel od najlepšej priateľky, fotografky Laurie, sa bez muža po svojom boku necíti osamelá.
Laurie však túži po láske a presvedčí ju, aby ju sprevádzala na desaťdňovej dovolenke pre nezadaných v Toskánsku. Elle súhlasí, s tým, že bude iba popíjať víno, jesť miestne špeciality a opaľovať sa. Neskôr s prekvapením zisťuje, že syn sympatických majiteľov penziónu je až priveľmi príťažlivý.
Napokon je to ona, kto sa napriek svojim zásadám a presvedčeniu zaľúbi. Situácia sa trochu zamotá, keď na pobyt nečakane nastúpi aj Ellina šéfka Donna a objaví sa Jamieho bývalá či možno aj súčasná priateľka.
Kto nakoniec nájde v Taliansku svoju pravú amore?

Ukážka textu z knihy

Keď som dorazila na letisko, cítila som sa ako Cameron
Diazová. Napodobnila som jej cestovný odev, ktorý som
videla v časopise. Použila som aj obrovské slnečné okuliare
a plstený klobúk, hoci počasie bolo príšerné. Po treťom kapučíne
som si však oboje sňala a úzkostlivo som sa pozrela
na hodinky. Dočerta, kde je Laurie?
Snažila som sa jej dovolať. Cŕn- cŕn, cŕn-cŕn.
Nenechala by ma predsa odísť na tú hlúpu dovolenku
pre nezadaných samu, keď som vlastne vôbec o ňu nemala
záujem.
Cŕn- cŕn, cŕn-cŕn.
Zapol sa odkazovač. Zasa. Dážď narážal do okien v letiskovej
hale s takou zúrivosťou, akoby to boli zombie usilujúce
sa dostať dnu a všetkých nás nakaziť. Obloha bola sivá
a na tabuli s časmi odletov svietili samé červené nápisy Zrušený.
Mala som pocit, akoby nám niekto tam hore chcel naznačiť,
aby sme sa vo svojich šortkách priveľmi nezabývali.
Napokon, boli sme predsa v Anglicku.
Metro je až notoricky známe tým, že v ňom nastane
problém vždy, keď je nejaká zmena počasia – príliš fúka,
je priveľmi horúco, prichladno či poriadne prší. Predstavila
som si Laurie zaseknutú niekde v strede trasy Picadilly, nervóznu,
s tlčúcim srdcom, ako sa nakoniec zrúti a zdôverí
spolucestujúcim, že jej nie je súdené nájsť toho pravého
a bude si musieť vziať svojho bratanca.
Dúfala som, že je aspoň v metre, a teda na ceste. Odbavovanie
sa končilo o dvadsať minút a už nám nezostával čas ani
na nákupy v bezcolnom pásme. Mám ísť bez nej a spoliehať sa,
že nasadne do ďalšieho lietadla, alebo mám čakať tu a sedieť na
kufri, opustená a osamelá ako postava z filmu Richarda Curtisa?
„Elle.“
Otočila som sa, no Laurie som nevidela.
„Prepáč.“
Bol to jej hlas. Mala hádam nejakú hroznú nehodu a teraz
sa mi prihovára jej duch?
„Pst. To som ja,“ ozvala sa osoba oblečená od hlavy po päty
do voľného odevu. Tvár mala zahalenú šatkou, na nose
okuliare a vlasy jej zakrývala ružová šiltovka.
„Laurie?“
„Áno,“ zaskučala.
„Prečo si oblečená ako členka skupiny TLC?“
„To ty tak vyzeráš,“ bránila sa. Sňala si okuliare a odhalila
opuchnuté oči.
„Čo sa ti stalo?“
„Niečo s tvárou.“
„Ukáž.“
Laurie si čo najpomalšie a najopatrnejšie odmotala šatku.
Bolo to ako dívať sa na nejakú čudnú grotesku. „Skúsila
som botox.“
Tvár mala opuchnutú a pokrytú škvrnami, pery obrovské
a čelo stŕpnuté.
V živote sú okamihy, keď sa nepatrí smiať, a človek na to
ani nemá chuť, no len vedomie, že to nechce urobiť, spôsobí,
že jeho telo si s ním zažartuje a prinúti ho k hysterickému
rehotu sprevádzanému ospravedlňujúcim pohľadom.
U mňa k týmto momentom patria pohreby, pády a evidentne
aj priateľkin nepodarený kozmetický zákrok.
„Asi mám alergickú reakciu. Môžeš sa už prestať smiať,
dopekla?“
„Nebavím sa na tvojej tvári,“ klamala som. „Smejem sa na
tvojej... reakcii. Je zábavné, že si myslíš, že je to zlé, lebo nie
je.“ Veru bolo. „Bolí to?“
„Áno.“
„Prečo si to podstupovala? Veď ani nemáš vrásky.“
„Lebo som na našej dovolenke chcela vyzerať úžasne.“
To vo mne vyvolalo ďalší záchvat smiechu, ale pokúsila
som sa zamaskovať ho kašľom. Nato som Laurie odviedla
k odbavovaciemu pultu. Obozretne sa jej pýtali, či nemá
v príručnej batožine niečo ostré alebo horľavé.
Keď sme konečne prešli aj bezpečnostnou prehliadkou
(poriadne skontrolovali, či Laurie nemá na sebe nič nebezpečné)
a pasovou kontrolou (vysvetľovali sme, prečo sa jej
tvár od tej na fotke líši), Laurie povedala: „Štve ma, že celebrity
chodia na botox každú chvíľu a nič im nie je.“
„Veď ani tebe. Asi len potrebuješ niekoľko dní oddychu.“
„Lenže ja nemám toľko času. S ostatnými sa zoznamujeme
už dnes večer.“
„Možno pomôže veľká nadmorská výška v lietadle. Nevplýva
let na vodu v tele a...“ zmĺkla som, lebo som si uvedomila,
že vtedy členky opúchajú, nescvrkávajú sa.
„Nechcem mať na tvári hlbokú žilovú trombózu!“
Lačne sme sa vrhli na bezplatné vzorky v obchodoch
v bezcolnom pásme a Laurie si natrela svoje obrovské ústa
jasnočerveným leskom od Elizabeth Ardenovej. „Vyzerá to
hrozne,“ zhodnotila. „Možno to však aspoň odpúta pozornosť
od zvyšku tváre.“
Zásobili sme sa troma obrovskými baleniami Toblerone,
prešli sme k odletovej bráne a modlili sme sa k Amorovi,
nech nám nezrušia let. Keď ohlásili nástup, zničená Laurie
si do úst vopchala naraz dva kúsky sladkosti. Prípadný odklad
letu vnímala ako bonusový čas, kým jej tvár mohla trochu
odpuchnúť.
Schúlila sa pri okne a čo najviac sa usilovala odvrátiť od
ostatných cestujúcich. Ja som sedela v strede a po mojej pravej
strane sa objavil fešný model, čo znamenalo, že buď budem
vracať, alebo sa polejem vínom.
„Dobrý deň,“ povedala som, aby som prelomila ľady.
„Myslia to vážne, že s tým teraz poletia?“ odpovedal mi
otázkou a v očiach sa mu zračila panika.
„Asi áno.“
„Veď prší.“
„Možno má lietadlo na sebe nejaký obal proti vode.“
Pán Model nevedel, čo si má o tej poznámke myslieť,
a tak len hľadel pred seba a uťahoval si bezpečnostný pás.
Vietor za oknami hučal a stroj začal pomaly krúžiť okolo
letiska, aby našiel miesto, z ktorého sa vznesie nahor. Letušky
zatiaľ predvádzali záchranné vesty a synchronizovane
na všetko ukazovali. Zahrmelo.
Lietadlo na okamih zastalo, akoby sa nadýchlo, a vzápätí
vyštartovalo po vzletovej dráhe vpred. Poskakovalo ako nejaký
tanečník z deväťdesiatych rokov minulého storočia,
potom sa odlepilo od zeme a zakolísalo sa. To letuškám vytvorilo
na tvárach napäté úsmevy a pán Model ma zdrapil za
šifónovú šatku.
Dobre, neželám si pošpiniť svoj budoár nejakými smradľavými
pánskymi ponožkami, proti žiadostivosti však nie
som až natoľko odolná. Keď sa taký kus nachádza iba niekoľko
centimetrov od mojej tváre, ruky má ovinuté mojou
šatkou a nakláňa sa ku mne, aby som ho ochránila, je len
prirodzené, že ho pevne objímem, no nie?
„Šššš,“ mrmlala som upokojujúco.
„Videli ste tie mraky?“ zašepkal. „Vletíme priamo do nich
a pravdepodobne sa z nich už nedostaneme.“
Vlhké anglické polia pod nami mizli a my sme sa stratili
v hustej vrstve sivých oblakov, ktoré obkolesili lietadlo. Bolo
to desivo čudné, akoby nás už nikto nemal nikdy vidieť.
Vinou turbulencie sme každú chvíľu nadskakovali. Na palube
bolo ticho, až kým nezhasli svetlá.
„Prepánakráľa! Čo to bolo?“ vykríkol pán Model.
Svetlá sa opäť zažali a on mal z neznámeho dôvodu zrazu
na hlave moju šatku, zvieral jej konce a usiloval sa dýchať
pomalšie. Napokon sme dosiahli požadovanú nadmorskú
výšku a podarilo sa mi šatku vybojovať späť. Letušky nám
rýchlosťou blesku servírovali obed a potom bežali po kávu,
čaj a nanuky. Pochutnávali sme si na chladnej dobrote, keď
nás zrazu zasiahlo skutočne zlé počasie.
Cink. Objavil sa nápis pre zapnutie bezpečnostných pásov
(ako keby sa niekto od odletu odopol), čo, samozrejme,
znamenalo, že žena z prvého radu okamžite musela zájsť na
toaletu.
„Pani? Pani? Musíte sa posadiť, pretože kapitán dal znamenie
na zapnutie bezpečnostných pásov. Pani?“
„Lenže ja musím ísť na záchod.“
Lietadlo sa strašidelne zatriaslo a žena v uličke sa zapotácala.
Pán Model bol zasa ukrytý pod mojou šatkou. „Prečo sa
nevycikáte do mora po tom, čo havarujeme?“ vykríkol.
„Pani, prosím, posaďte sa na svoje miesto.“
Netušila som, odkiaľ ich mala, keďže neopustila sedadlo
a ani sa nepozrela na nijakú z letušiek, no Laurie mala v rukách
kopu malých fľašiek s alkoholom a liala do seba whisky.
„Londýnsky džin alebo Bombajský zafír?“ ponúkla mi.
„Southern Comfort je môj.“
„Džin, prosím. To druhé pre môjho fešného strachopuda.“
Ponúkla som mu Bombajský zafír. Vypil ho na ex. Lietadlo
sa opäť prudko myklo a všetci zalapali po dychu. Laurie
ma schmatla za ruku a pán Model za vlasy. Uprel zrak za mňa
a strhol sa, akoby si len vtedy všimol Laurie. „Prečo to máte
na sebe?“
„A vy máte prečo tamto?“ odpapuľovala.
Ozval sa veľký lomoz a lietadlo zrazu prudko kleslo. Zdvihol
sa mi žalúdok. Nemávam pri lietaní problémy, no po
prvý raz som sa skutočne bála. Toto nemôže byť koniec. Nikoho
som nemilovala. Nech to nie je koniec.
Prudký pohyb doľava ma sotil do Laurie. Stretli sa nám
pohľady. V oboch pároch očí sa zračil strach. Z priehradky
nad nami vypadli kyslíkové masky.
„Dámy a páni, prosím vás o pozornosť!“ zvolala letuška
cez interkom. „Nenasádzajte si masky, tlak v kabíne neklesol.
To sa len pre turbulenciu uvoľnili panely. Opakujem,
nie je nutné nasadzovať si masky!“
Pánovi Modelovi som ju strhla z tváre. Lietadlo naďalej
hučalo a ja som sa usilovala neplakať ani nevracať.
„To je vaša chyba!“ skríkol na Laurie ponad moju hlavu.
„Prečo?“
„Pretože vyzeráte podozrivo! Ste oblečená ako členka
gangu!“
„Presne tak, krásavec. Moji kamoši sú vonku a poriadne
kopú do tohto prekliateho lietadla, vôbec to nie je turbulencia.
Idiot! Čo keby si sa mi teraz ospravedlnil a dali by sme
si pusu?“
„Nie!“
„Fajn, ak zomrieme, nesťažuj sa, že som ti neponúkla posledný
okamih slasti!“
„Dámy a páni, zakrátko začneme klesať na medzinárodné
letisko v Pise. Dúfame, že sa vám dnešný let s nami páčil,“
oznámil nám trasúcim sa hlasom kapitán.
Kabínu osvietil blesk a lietadlo naposledy nadskočilo.
Niekomu, kto sedel niekoľko radov pred nami, vtedy
z ruky vyletel poriadne pooblizovaný nanuk, zopár ráz sa vo
vzduchu obrátil a pristál v mojom štýlovom lone.

Láska v Toskánsku

VERÍTE V LÁSKU? Tridsiatnička Elle žije v Londýne a pracuje ako marketingová manažérka. Svoju prácu zbožňuje a na rozdiel...

Viac o knihe Láska v Toskánsku (Lisa Dickenson)

Ukážka textu z knihy

Vydavateľstvo Fortuna Libri

Ďalšie z kategórie Romantické knihy

Zaradené v kategóriách