V zbierke básní autorka odhaľuje svet svojich najdôvernejších pocitov, odrážajúcich najmä zložitosť partnerského vzťahu. Vedomá si mnohých svojich závažných životných chýb a omylov, hľadá pravdu o sebe, o iných a o svete, a snaží sa ísť cestou lásky a odpustenia. „Po básnickej stránke možno udeliť autorke plné absolutórium, a to hlavne za to, ako prirodzene si počínala na zradne pohyblivej pôde citov a lásky marív. Báseň jej slúži ako nástroj vivisekcie a očisty, o čom podala na viacerých miestach výrazné svedectvo. V jej veršoch pulzuje skutočná verva. Domáhanie sa opravdivosti. Neľútostné sebaspytovanie. A krásne vzdorovanie – zvodom prázdna, ľahostajnosti, zmaru,“ uvádza sa v doslove.