Literárny talent Edmunda Hlatkého je determinovaný najmä hlbokou intuíciou, prenikavým intelektom a priam posadnutosťou po pravde korešpondujúcej so situáciou súčasného človeka. Tieto vlastnosti sú viditeľné v jeho novelách a prejavujú sa najmä v myšlienkovej polyfónnosti, ktorá je zovretá v pevnom prozaickom tvare. To značí, že máme do činenia s literatúrou, ktorá chtiac či nechtiac syntetizuje súčasné prozaické úsilia a nepochybne je novou kvalitou vo vývoji našej prózy, v ktorej sa otvorene, ľudsky a občiansky angažovane nastoľujú najzásadnejšie otázky o situácii človeka v storočí, ktoré prekonalo búrlivý sociálny rozvoj a ktoré protirečivo smeruje do nezvyčajne zložitých podmienok na život. Zbierka štrnástich poviedok Sláva a tajomstvo (2001)s nezvyčajnou silou oslovuje čitateľa a uvádza ho do bytostných problémov nášho sveta a hľadá netradičné východiska.