Hlavnou časťou jeho diela je próza, ktorá je zároveň najrozsiahlejšou i najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy vôbec.
Už prvá uverejnená próza Bozkovci sa námetom z Matiášovských čias organicky zapojila do generačných historizujúcich úsilí, hoci výberom témy sa odchyľovala od frekventovanejších veľkomoravských tém a motívov. V ďalších povestiach, napísaných už po slovensky (Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Duch Svätý, Serbianka, Knieža liptovské) tvoril programový historizmus už len vonkajšiu rovinu textu.