✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Sky začne chodiť do školy až krátko pred osemnástymi narodeninami, dovtedy ju doma vyučovala adoptívna matka Karen. Nikdy proti tomu neprotestovala - ak jej v živote niečo chýbalo, tak len televízia a internet. Chce však študovať na vysokej škole, je teda načase prísť medzi vrstovníkov.
Spolužiaci ju však prijímajú nepriateľsky. Okrem jedného čudáka, geja a mormóna. A okrem pekného chlapca Holdera, ktorý sa jej akosi pričasto pletie do života. Holder je beznádejný prípad a Sky vie, že by sa s ním nemala stretávať. Ale ako, keď spolu chodia do školy a on sa o ňu zaujíma až priveľmi? Čoskoro zisťuje, že Holder vôbec nie je taký, ako sa obávala, citové puto medzi nimi nezadržateľne mocnie, ale v intímnych chvíľach Sky podlieha panike...
Jedného dňa u Holdera náhodou natrafí na starú fotografiu, z ktorej pochopí, že sa s ním a s jeho sestrou poznali už ako deti. Práve Holder bol svedkom toho, ako Hope, dievčatko od susedov, neznáma žena uniesla zo záhrady ich domu. Kto je vlastne Sky a čo má spoločné s nešťastím malej Hope?
Dávno zabudnuté či vytesnené spomienky sa vracajú a Sky zúfalo dáva dohromady skladačku svojho života od zvláštneho správania adoptívnej matky až po desivé rodinné tajomstvo z detstva. Našťastie je tu Holder a šanca na návrat do normálneho života plného lásky a vášne.
Z anglického originálu Hopeless (Atria Books,New York 2013) preložila Diana Ghaniová.
Ukážka textu z knihy
Zatvorí oči, zaborí si tvár do môjho krku. Nedokáže sa na mňa pozerať. „Neviem, ako si s tým poradiť. Neviem, či je to nesprávne, alebo či to naozaj potrebuješ. Bojím sa, že ak to urobím, bude to pre teba ešte ťažšie.“
Tie slová sa mi zabodnú do srdca. Presne viem, čo tým myslí. Ani ja netuším, či práve toto potrebujem. Neviem, či to nezničí všetko medzi nami, no zúfalo túžim vziať to môjmu otcovi. Riskovala by som pre to všetko. Ruky sa mi roztrasú, znova sa rozplačem. Holder má tvár zaborenú v mojom krku a hladká ma po tvári. Cítim, že aj on zadržiava slzy. Spôsobuje mu to rovnaké muky ako mne. Viem, že mi rozumie. Pobozkám ho na krk a nadvihnem sa. Mlčky prosím, aby urobil, o čo ho žiadam.
Poslúchne. Pritisne sa ku mne, pobozká ma na sluchu a pomaly vojde do mňa.
Hoci to bolí, nevydám ani hláska.
Hoci potrebujem vzduch, nedýcham.
Nemyslím na to, čo sa práve deje. Vlastne vôbec nepremýšľam. Predstavujem si hviezdy na svojom strope a zíde mi na um, že keby som ich strhla, už by som ich v živote nemusela počítať.
