✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

David Grann je kmeňovým autorom The New Yorker, a keď sa bližšie začal zaujímať o Percyho Fawceta jedného z najväčších bádateľov 20. storočia – jeho život a príbeh ho doslava pohltil až natoľko, že sám sa vybral do Amazónie po jeho stopách.
Plukovník Percy Fawcet fascinovawl milióny ľudí na celom svete, keď sa so svojím synom snažil dokázať, že najväčší prales na svete ukrýva žiarivú krajinu Eldorádo. Fawcet patril k výnimočným zjavom, ktorý ako prvý zmapoval hranice Brazílie, prenikol do brazílskeho pralesa na miesta, kam ľudská noha nevkročila. David Grann podrobne preštudoval Fawcetove cestovateľské denníky a podáva obdivuhodné svedectvo o ľudskej vytrvalosti a odvahe v čase, keď sa mapovali posledné biele miesta na zemeguli.

Príbeh smrtonostnej posadnutosti v Amazónii

Obrovská záhada siahajúca do dávnych stáročí. Šokujúce zmiznutie ohlasovali titulky novín na celom svete. Pátranie po pravde vedie k smrti, šialenstvu či zmiznutiu ľudí, ktorí ju chcú objaviť. Stratené mesto Z je senzačný dobrodružný príbeh o tom, čo sa ukrýva pod nepreniknuteľnou klenbou amazonského pralesa.

Len čo sa David Grann, uznávaný autor New Yorkera, prehrýzol cez novoobjavené poklady ukryté vo Fawcettových denníkoch, vydal sa na cesty, aby rozlúskol „najväčšiu bádateľskú záhadu 20. storočia“ – čo sa stalo s britským bádateľom Percym Fawcettom, ktorý pátral po stratenom meste Z? V roku 1925 sa Fawcett opäť podujal na riskantné hľadanie starej civilizácie v Amazónii a vyhlásil, že urobí jeden z najväčších archeologických objavov v dejinách. Európania po stáročia verili, že najväčší prales na svete ukrýva žiarivú krajinu Eldorádo. Pri jej hľadaní zahynuli tisícky ľudí. Časom mnohí vedci dospeli k názoru, že Amazónia je smrteľná pasca, kde nemohla vzniknúť nijaká vyspelá spoločnosť. Plukovník Fawcett však budoval svoju teóriu roky a jeho odvážne výpravy, ktorými sa ju snažili dokázať, inšpirovali Conana Doyla k napísaniu diela Stratený svet. Fascinoval milióny ľudí na celom svete, keď spolu so svojím dvadsaťjedenročným synom nastúpil na loď, odhodlaný dokázať, že stará civilizácia – nazval ju „Z“ – naozaj existovala. Potom zmizol bez stopy s celou výpravou.

Recenzie

Advance Praise o STRATENOM MESTE Z

Stratené mesto Z od Davida Granna je objav, ktorý skutočne poteší – pohľad na život a dobu P. H. Fawcetta, jedného z najväčších a najodvážnejších cestovateľov po bielych miestach na mape, a jeho pátranie po stratenom meste v Amazónii. Veď čo môže byť napínavejšie – posadnutosť, záhada, smtonosný hmyz, zmenšené ľudské hlavy, fyzické utrpenie v nehostinnom prostredí amazonského pralesa a nepriateľskí domorodci – to všetko si vychutnáme doma v bezpečí pred horiacim kozubom.

Erik Larson

Autor kníh Thunderstruck, The Devil In The White City a Issac´s Storm

Príbeh o meste Z mieri priamo do vnútra ústredných otázok našich čias. Kto v boji človeka
s nepriateľským prostredím? Pútavá, skvelá kniha.

Malcolm Gladwell
Autor kníh Blink a The Tipping Point

David Grann sa objavil na našej národnej scéne so strhujúcim dielom ako významný nový talent. Naplno predviedol svoj jedinečný autorský štýl, rozprávačské schopnosti a reportérske skúsenosti, majstrovsky využil historické vedecké dokumenty v pútavom príbehu s magickou témou, ktorá vás drží v napätí od začiatku do konca. Fantastická kniha.

Doris Kearns Goodwinová
Autorka knihy Team of Rivals

Aký búrlivý a dobrodružný život! Z obratných rozprávačských rúk Davida Granna sa bádateľ Percy Fawcett vynára ako jedna z najambicióznejších, pestrofarebných, jednoznačne nebojácnych osobností, aké kedy vkročili do Nového sveta. Fawcett, čiastočne Indiana Jones, čiastočne Livingstone a čiastočne Kit Carson, našiel svojho životopisca v Davidovi Grannovi, a ten odvážne prekonal všetky útrapy v Amazónii, aby poskladal príbeh tohto britského dobrodruha a jeho posadnuté hľadanie stratenej civilizácie.

Hampton Side
Autor kníh Blood and Thunder a Ghost Soldiers

Ukážka textu z knihy

PREDSLOV

Zo zadného vrecka som vytiahol mapu. Zvlhla a pokrčila sa, čiary, ktorými som vyznačil trasu, vybledli. Hľadel som na svoje značky v nádeji, že ma vyvedú z amazonského pralesa a nezavedú ešte hlbšie.

Písmeno Z uprostred mapy bolo ešte vždy vidieť. Už mi však nepripadalo ako ukazovateľ smeru, skôr ako výsmech, ďalšie potvrdenie môjho bláznovstva.

Vždy som sa považoval za objektívneho reportéra, ktorý sa osobne neangažuje v jednotlivých udalostiach. Usiloval som sa zostať neviditeľným svedkom, aj keď iní často podliehali vlastným šialeným snom a posadnutostiam. Presvedčil som sám seba, že len preto som precestoval vyše šestnásťtisíc kilometrov z New Yorku do Londýna a odtiaľ k rieke Xingú, jednému z najdlhších prítokov Amazonky, preto som strávil dlhé mesiace štúdiom stoviek strán viktoriánskych denníkov a listov, preto som opustil ženu a ročného syna a rozšíril som si životnú poistku.

Povedal som si, že sem idem len zaznamenať, ako celé generácie vedcov a dobrodruhov posadla osudná túžba vyriešiť „najväčšiu bádateľskú záhadu dvadsiateho storočia“, ako sa to často opisovalo – kde leží stratené mesto Z. Predpokladalo sa, že staroveké osídlenie s ulicami, mostmi a chrámami sa skrýva práve v Amazónii, v najväčšom pralese na svete. V časoch lietadiel a satelitov zostáva táto oblasť posledným neprebádaným priestorom na mape. Stáročia znepokojovala geografov, archeológov, budovateľov ríš, hľadačov pokladov a filozofov. Keď na prelome pätnásteho a šestnásteho storočia prišli Európania prvý raz do Južnej Ameriky, boli presvedčení, že v pralese sa nachádza žiarivá krajina Eldorádo. Pri jej hľadaní zomreli tisícky ľudí. Neskôr mnohí vedci usúdili, že v takom nepriateľskom prostredí, kde je pôda chudobná na živiny nevhodná na pestovanie plodín, moskyty prenášajú smrteľné choroby a v pralesných húštinách striehnu dravce, nemohla vzniknúť nijaká vyspelá civilizácia.

Celá oblasť sa vo všeobecnosti považovala za pralesnú divočinu, za miesto, kde podľa opisu Thomasa Hobbesa neexistuje „nijaké umenie, nijaké písomníctvo, nijaká spoločnosť; a čo je najhoršie, vládne tam ustavičný strach a hrozí násilná smrť“. Kruté podmienky v Amazónii podporovali jednu z najvytrvalejších teórií vývoja ľudstva: environmentálny determinizmus. Podľa tejto teórie, ak aj niektorí z dávnych ľudí prežili v takých drsných podmienkach na našej planéte, málokedy sa povzniesli nad úroveň niekoľkých primitívnych kmeňov. Inými slovami, spoločnosť je zajatcom geografie. Keby sa mesto Z v tomto zdanlivo neobývateľnom prostredí napokon našlo, znamenalo by to viac ako žriedlo zlatého pokladu, viac než intelektuálnu zvláštnosť; ako v roku 1925 vyhlásili jedny
noviny, „napísalo by to novú kapitolu dejín ľudstva“.
Bádatelia takmer celé storočie obetúvali všetko, aj vlastný život, pri hľadaní mesta Z. Pátranie po civilizácii aj po nespočetných mužoch, ktorí zmizli pri tomto úsilí, zatienilo aj viktoriánske dobrodružné romány Arthura Conana Doyla a H. Ridera Haggarda – čisto náhodou sa obaja inšpirovali práve pátraním po meste Z. Občas som si musel pripomínať, že všetko v tomto príbehu je pravdivé: filmovú hviezdu naozaj uniesli Indiáni; patrili k nemu kanibali, zrúcaniny, tajné mapy a vyzvedači; bádatelia zomierali od hladu, chorôb, po útokoch divých zvierat a zasiahnutí otrávenými šípmi; v stávke popri dobrodružstve a smrti bolo však pochopenie oboch Amerík, predtým ako Krištof Kolumbus pristál pri brehoch Nového sveta.

Keď som teraz skúmal pokrčenú mapu, na ničom z toho nezáležalo. Zdvihol som zrak na spleť konárov a lián naokolo, na muchy a moskyty, po ich štípancoch mi na pokožke zostávali krvavé šmuhy. Prišiel som o sprievodcu. Minulo sa mi jedlo a voda. Strčil som mapu do vrecka a s námahou vykročil, konáre ma udierali do tváre, kým som hľadal cestu von. Zrazu som zbadal, že medzi stromami sa čosi hýbe. „Kto je tam?“ zvolal som. Nikto mi neodpovedal. Medzi konármi sa mihla postava, na to ďalšia. Blížili sa ku mne, a ja som si po prvý raz položil otázku: Čo tu, dočerta, hľadám?