✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Výhodné ceny ✅ Bezpečný nákup
Jednouchá palestínska rodina Abulhidžovcov žije v malebnej dedinke a z generácie na generácie im zabezpečujú živobytie olivové háje. Po vzniku štátu Izrael (1948) však stratia domov a pôdu a dostanú sa do utečeneckého tábora v Dženíne. Čo ako túžia po domove, kruté dejiny ukážu, že návrat na pôvodné územia sa pravdepodobne nikdy neuskutoční.
V tábore prichádza rodina o malého chlapca. Unesie ho izraelský vojak a vychováva ho so svojou neplodnou manželkou podľa židovských tradícií. O sedem rokov sa v rodine Abulhidžovcov narodí malá Amál, no zakrátko sa z nej stane úplná sirota a vyzerá to tak, že v živote ju nečakajú nijaké radosti. Nádej sa mieša s bezmocnosťou, nenávisťou, pochybovaním o spravodlivosti. Mladosť v sirotinci, štúdium a život v Amerike i návrat strateného brata však Amál dodajú silu a chuť zvládnuť aj tragické udalosti v osobnom živote. Nešťastie však spôsobia ďalšie politické udalosti. Láska, krátke šťastie a vášeň sa zmenia na popol a hrdinku drží pri živote len povinnosť postarať sa o malú dcéru.
Brieždenie v Dženíne je pútavým rozprávaním o trpkom osude štyroch generácií jednej palestínske rodiny počas viac ako šesť desaťročí trvajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Z anglického originálu Mornings in Jenin (Bloomsbury USA)
preložila Elvíra Haugová.
Ukážka textu z knihy
Boli zasnúbení mesiac a stretávali sa každý deň. Mádžid prichádzal za brieždenia, ktoré malo pre Amál od detstva magický význam. Len čo začalo svitať a začula jeho kroky, od vzrušenia sa jej rozbúchalo srdce. Ponáhľal sa k nej, tešil sa na iskierky vášne v jej hlbokých čiernych očiach. Museli si dávať pozor a držať svoje vášne na uzde. Nesmeli sa objímať ani bozkávať, aby nepoškvrnili Fátime a Júsufovi dobrú povesť. Pred svadbou museli snúbenci dbať na slušné správanie.
Zhovárali sa o bežných veciach, len aby počuli hlas milovaného. Mádžid sa nevedel nabažiť lásky k Amál. Miloval jej vrásky v kútikoch očí, keď sa naňho ľúbezne usmiala. V jej prítomnosti od vzrušenia prudko dýchal. Keď boli spolu, čas plynul rýchlo. A keď sa nevideli, zdalo sa im, že sa vlečie.
Ich láska sa prehlbovala. Už sa nepotrebovali zhovárať. Slová boli zbytočné. Tíško si šepkali slová vyznania. Občas sa usmiali alebo rozosmiali, ich duše sa spoznávali. Keď vyšli prvé lúče slnka, pomodlili sa spolu rannú modlitbu.
Slnko vyšlo na oblohu a vrhalo tiene na dve modliace sa telá. Potom sa museli rozlúčiť.
„Prídeš za mnou po práci?“ pýtala sa ho každé ráno.
Zakaždým dostala tú istú odpoveď: „Inšalláh.“ Ak Boh dá.
