✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Vtipne o mužovi, čo nechce zostarnúť. Aj keby od vyčerpania umrel.
Narazili ste aj vy na chlapíka utrhnutého z reťaze? Ktorý má manželku vo svojom veku, odrastené deti, štandardné domáce zázemie, dobrú prácu a slušný príjem, no zdá sa mu to málo? Vraj potrebuje vzrušenie? Chce zostať mladý? Vlastne tvrdí, že starnutie sa ho netýka a najlepšie si rozumie s pipkami tesne po vysokej?
Ak ste na všetky otázky odpovedali áno, táto kniha je pre vás ako stvorená.
Rovnaký je aj Filip, ktorému sa spočiatku „banálny“ mimomanželský vzťah vymkne spod kontroly. Ale naozaj veľmi nebanálne! Dokáže vrátiť svoj život do normálnych koľají alebo sú sukničkári jednoducho nenapraviteľní?
Odpoveď na túto otázku nájdete v knihe Sukničkár, ktorá vychádza 23. mája 2013 vo vydavateľstve Evitapress.
Ukážka textu z knihy
Mám to ťažké, ľutoval som sám seba.
Ako každý správny chlap, ktorý ostane vo svojej duši do smrti malým chlapcom, som sa rád ľutoval.
Ja!
Osobne!
Kto by to už urobil lepšie?
Kto by poľutoval neverného chlapa? Nikto.
Kedysi som tieto situácie zvládal ľavou zadnou. Dnes mi komplikácie typu príde neohlásene tvoja dcéra dávajú máličko zabrať. Znervózniem a zneistiem. Privodím si stres a potia sa mi ruky. Vyšiel som z kuchyne a zamieril si to do svojho obľúbeného kresla v obývačke. Pohodlne som sa usadil a vyložil si nohy na konferenčný stolík. Povaľovalo sa na ňom posledné dvojčíslo Záhradkára. Obľúbený časopis mojej ženy.
Hana už najmenej desať rokov neodoberala Vouge, Harper Bazar alebo aspoň Evu. Predplácala si Záhradkára, Praktickú ženu či Pletieme a háčkujeme.
Hrôza!
Zapol som telku. Dávali akýsi dokument o srdcovocievnych ochoreniach. Okamžite som prepol na športový kanál.
Liga majstrov. To je ono!
Ako dlho som nehral futbal? Premýšľal som potichu. Dobrých desať rokov. V poslednom čase som vôbec nešportoval. Prestal som behávať, hrať squash, florbal. Už viac ako desať rokov ignorujem akýkoľvek aktívny pohyb. Žijem konzumný, zdravie ohrozujúci pasívny život bez pohybu.
Ak k pohybu nerátam sex.
Ráno sa zvalím do Sandry a celý deň sa v nej vozím. Keď z nej vystúpim, sedím. Alebo so svojimi klientmi v kancelárii, alebo na súde. Jediný môj aký-taký aktívny pohyb je sex. Pravidelný sex s Laurou a nepravidelný s mojou zákonitou. Ak by som mal byť k sebe úprimný, tak aj pri sexe s Laurou sa hýbem minimálne.
Je to dračica!
Vrtká ako úhor a náruživejšia, ako bola Hana zamladi.
Atlétka v posteli! Artistka v tých najbizarnejších polohách, aké sa nedostali ani do Kámasútry.
Nemusím sa namáhať, nemusím nič. Laura to robí so mnou aj za mňa.
Spomienka na Lauru mi vyčarila na tvári úsmev.
Dnes nebude.
Škoda.
Dnes príde moja staršia dcéra Sisa aj s tým svojím Mumajom. Jej priateľa volám už štyri roky Mumaj. Presne toľko, koľko sa s ním Sisa vláči. Býva s ním v malom bytíku s miniatúrnym kuchynským pultom. Bez balkóna. Bez umývačky riadu a bez chladničky. Veď načo by im aj všetky tie veci boli. Najesť sa chodia pravidelne k nám. Hlavne, že polovicu toho ich hniezdočka zaberá posteľ.
Posteľ!
Pri spomienke na Laurino letisko dvestokrát dvesto centimetrov som sa neubránil vzdychu. Asi som zavzdychal hlasno, lebo vzápätí som musel odpovedať na otázku.
„Zase platničky?“ Hana na mňa upierala starostlivý pohľad. Ruky, na ktorých mala záhradné rukavice, držala mierne od tela a tepláky mala vyhrnuté nad kolená.
Prikývol som.
„Chudáčik môj,“ zapišťala ako gumová hračka a objala ma.
Zacítil som vôňu dusíkatého hnojiva, ktorá mi udrela rovno do nosa.
„Hnojím tuje, aby rýchlejšie rástli. Ten úchylák od susedov neustále zíza do našej záhrady, keď sa opaľujem hore bez,“ povolila maštaľné objatie a stiahla si rukavice.
Ženy tesne pred päťdesiatkou by sa už nemali ukazovať hore bez. U obvodného lekára, na mamografii. Tam je priestor na šokovanie okolia. Tam sa to očakáva.
Tam už nevystrašia nikoho.
Tam už videli aj nemožné.
Moje úvahy ma pobavili natoľko, že som sa neubránil úsmevu.
Laura by, naopak, mala chodiť iba nahá. Alebo aspoň bez podprsenky. Všade. Na prednášky, so smeťami ku kontajnerom, na schôdzu nájomníkov bytov. Jej pevné trojky ma dostali, hneď ako som ju vyzliekol a náruživo ich bozkával na každom centimetri.
Pri myšlienke na jej kozy sa mi z hrdla vydral tichý ston.
„Musíš s tými platničkami už niečo robiť, Filip. Mal by si zájsť k doktorovi. Nech ťa pošle na liečenie. Muži v tvojom veku už chodia na liečenie. To je nutnosť. To nie je hanba. Oddýchneš si, zrelaxuješ a napravia ti tú tvoju boľavú chrbticu,“ mudrovala Hana.
Vo dverách našej obývačky sa objavil Sisin Mumaj. Vošiel ako prvý a znova neprekvapil.
Ani nesklamal. Vošiel bez pozdravu, čo patrilo medzi jeho železné zvyky.
„Ahoj, ocino,“ za ním už podupkávala Sisa.
Odzdravil som dcére a vstal z kresla.
Mumaj mi podal ruku a riadne ňou zatriasol. Tri zlaté prstene sa mi vryli do dlane.
Chumaj!
