Štefan Markuš ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku spoznával súčasné Maďarsko aj jeho dejiny, ktoré sú veľmi úzko popretkávané so slovenskou históriou. Maďari a Slováci mali až do roku 1918 spoločné štátne dejiny. Slovenský veľvyslanec zistil, že súčasná maďarská spoločnosť je hlboko poznačená históriou a že sa s týmto dedičstvom ustavične borí. A nie vždy s úspechom. Dejiny majú v Maďarsku veľký kredit. Venuje sa im mimoriadny priestor v školách, ale aj v médiách, nimi je popretkávaná celá maďarská kultúra. V tomto smere môžu Slováci Maďarom iba závidieť. Na druhej strane je toto dedičstvo minulosti často ťaživé. Vedie k úsiliu o vytláčanie nepríjemných historických otázok na okraj. Dejiny maďarskú spoločnosť často traumatizujú. Najväčšou traumou je Trianon. Štefana Markuša úprimne zaujímalo prečo. Jeho zistenie je zaujímavé aj pre historikov. Je to problém zle nastavenej optiky. Neraz nájdeme aj v odbornej literatúre konštatovanie, že Maďari Trianonom stratili dve tretiny čohosi a ešte tri pätiny niečoho iného. A hovoria tomu: My sme stratili. Takáto sebaidentifikácia s niečím nie celkom reálnym môže byť naozaj frustrujúca...