Román Medea a jej deti ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej, známej vo svete aj u nás, patrí k najlepším dielam ruskej prózy konca 20. storočia.

Medea a jej deti je príbehom krymskej Grékyne Medey, príbehom trpkej zrady, očakávaní a rozchodov, krátkeho ženského šťastia a dlhých rokov tiesnivej samoty, no predovšetkým tichej lásky napĺňajúcej ľudské životy.

Zároveň je svojráznou ságou rozvetvenej rodiny, ktorej ľudské osudy hlboko poznamenali všetky udalosti v Rusku od začiatku dvadsiateho storočia – násilné vysídlenie Grékov a Tatárov z Krymu, revolúcia, vojny, emigrácia ruskej inteligencie – až po deväťdesiate roky. Ruskí, litovskí, gruzínski a kórejskí príbuzní rôznych osudov Medey, ženy, ktorá ich po desaťročia stmeľovala, sa ustavične vracajú na miesto, ktoré napriek všetkému ostáva ich domovom.