✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Výhodné ceny ✅ Bezpečný nákup

Kniha Štúrovci, ako ste ich nepoznali je pohľadom pod pokrievku Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Snaží sa čitateľa oboznámiť so zápasmi v jej vnútri, ktoré vyvolalo vydanie Protestantského patentu Františkom Jozefom I. Sleduje tieto zápasy v historických, ale i ideologických súvislostiach 19. storočia so špeciálnym zameraním na štúrovskú generáciu. Zároveň prináša nový rozmer, o ktorom sa často v súvislosti s našimi národnými dejateľmi nehovorí. Sleduje ich duchovný prerod a ich vplyv na duchovné prebudenie v evanjelickej cirkvi.

„Pri zápasoch o práva národa sa u J.M. Hurbana, K. Kuzmányho a ich priateľov prebúdza osobný vzťah viery k Pánovi Ježišovi Kristovi. Takto sa viacerí štúrovci, predovšetkým však Hurban, odkláňajú od racionalizmu, ktorý vtedy ovládal teologickú reflexiu. Jeho viera získava stále viac osobne precítenej očarenosti Kristom a stále viac odvahy k verejným zápasom za pravú cirkev a práva národa v spoločnosti.“

Ukážka textu z knihy

Hovorí sa, že história je učiteľkou života. Čoraz väčšia skupina historikov je však dnes voči tejto múdrosti skeptická. Odôvodňujú to tým, že sa ľudstvo z minulosti dodnes nepoučilo. Nesúhlasím s ich tvrdením, hoci v jednom majú predsa pravdu. Ľudstvo sa naozaj nepoučilo. Bolo by krátkozraké viniť z toho históriu. Ona za to nemôže. Je to dobrá učiteľka, žiaľ, poniektorí žiaci sú „natvrdlí“, poniektorí ignoranti, iní zase lenivci, neverci, či chuligáni. Uznajte sami, s takýmto ľudským materiálom sa naozaj ťažko pracuje. A je to večná škoda. Veď z dejín sa toho môžeme toľko naučiť!

Odhaľovať históriu vlastného národa je veľké dobrodružstvo. Je to ako tajne čítať denník svojich rodičov. Nie je to však vôbec jednoduché. Čím hlbšie sa totiž človek prehrýza najrôznejšími archívnymi dokumentami, tým viac spoznáva, že jeho predkovia okrem dobrých vecí, robili aj množstvo chýb. Čo s tým? Vyniesť to na zemský povrch, sprístupniť to vám, čitateľom historických kníh? Alebo to nechať aj naďalej zapadať prachom tam, kde to je? A vlastne, som vôbec ochotný hovoriť o veciach, ktoré mňa samého znepokojujú a bolia? Nestačí povedať len to pekné? A čo keby som tie dejiny trošku prikrášlil? Všetko sú to opodstatnené otázky, veď tak sa to veľmi často aj robí. Nakoniec, ľudia odjakživa uveria hocičomu, tak načo ich znepokojovať pravdou.

Rozhodol som sa byť poctivý a predostrieť vám to, čo som z našich dejín vykutral. Prinášam vám pohľad na našich národovcov uprostred ich života v Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku a život Evanjelickej cirkvi a. v. v ťažkom období. Myslím, že je dôležité, aby sme už konečne začali vnímať osobnosti nášho národa v ich celistvosti, teda aj s ich vierou, či svetonázorom. Táto oblasť sa dlho podceňovala. Nerozumiem prečo, veď práve osobné presvedčenie, viera človeka nám vie veľmi výrazne pomôcť objasniť jeho zmýšľanie a konanie.

Evanjelická cirkev prežívala v prvej polovici 19. storočia jednu z najväčších kríz vo svojich dejinách. Dávno už neboli jej veriaci prenasledovaní, ani sa ju nikto nepokúšal zlikvidovať. Zmietala sa vo vlastných problémoch a vnútorných zápasoch. Je zvláštne, že vždy, keď ľudia dostanú slobodu, morálka a hodnotový systém upadá. Akoby sme my ľudia nezvládali svoju vlastnú slobodu. Evanjelická cirkev nebola žiadnou výnimkou. Po vydaní tolerančného patentu, ktorý jej zaistil lepšiu budúcnosť, prišlo nepochopiteľne namiesto času „prosperity“ obdobie úpadku. Jej pozícia v krajine sa síce hlavne v dôsledku nových náboženských zákonov stabilizovala a posilnila, ale láska k Spasiteľovi vychladla a hlavné poslanie – zvestovať evanjelium, pomáhať blížnym, začala vytláčať politika. Toto zistenie bolo pre mnohých evanjelikov znepokojivé. A nielen pre evanjelikov v Uhorsku, ale i v zahraničí. Veľmi trefné slová o situácii Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku napísal vtedy profesor teológie na Lipskej univerzite doktor Luthardt: „Od dávna už prichádzajú uhorskí evanjelici do pokušenia, aby spolu miešali cirkevné a svetské, politické veci. Teraz sa už to pokušenie stalo skutkom a to k nešťastiu cirkvi. Uhorskí evanjelici sú pripravení svoju cirkev obetovať politike a jej prvorodenstvo predať za misku šošovice. S bolesťou a zármutkom pozerá do Uhorska ten, komu pravé šťastie ľudu evanjelického leží na srdci.“

Prapríčinu konfliktov treba hľadať ešte kdesi v roku 1791 na Peštianskej synode. Jej účastníci napadli prísahu na Symbolické knihy a odhlasovali ďalší postup pri vytváraní únie s Reformovanou cirkvou – kalvínmi. Táto skutočnosť otriasla samotnými základmi Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku. „Synoda tato rozhradila úplne plot vinice boží a s odložením symbolů, rozbořila ohrady jeji,“ konštatoval bzinský farár Ján Leška.

Dusným sa prostredie v evanjelickej cirkvi stalo aj v dôsledku ráznej emancipácie maďarského národa, ktorý začal otvorene potláčať a diskriminovať ostatné národy v Uhorsku. V štyridsiatych rokoch 19. storočia takto dostali snahy o úniu novú motiváciu. V únii s kalvínmi prevažne maďarskej národnosti by sa prevaha slovenských luteránov definitívne rozplynula.

Na to v roku 1848 vypukla revolúcia. Maďarská a pomaďarčená luteránska šľachta sa postavila jednoznačne proti Viedni a časť slovenských duchovných a obyčajných veriacich sympatizovala s povstaním Slovákov, vedeným Štúrom, Hurbanom a Hodžom po boku Viedne. Všetky tieto nevyriešené konflikty a problémy, ochutené racionalizmom a liberalizmom 19. storočia kvasili po potlačení revolúcie 1848/49 celých desať rokov pod pokrievkou neoabsolutizmu, aby v šesťdesiatych rokoch 19. storočia doslova vybuchli. Tou rozbuškou sa mal stať Protestantský patent.