Autor tentoraz ponúkol v šiestich poviedkach tému zmyslu života ľudí. Ľudí, ktorí podľa neho majú horší osud ako veci. Ľudia zomierajú, veci ostávajú, čas nemá nad nimi moc a keď sa dostanú na povrch, zrazu zaujmú, „píšu“ svoj ľuďmi zaplnený príbeh. Stačí zastať, podržať vec v ruke, ponoriť sa do spomienok a tie môžu ožívať.

Takéto príbehy nechal autor ožiť – príbehy pevne zakotvené v spoločnosti, v politických vzťahoch, príbehy susedov, známych, kamarátov, príbehy žalujúce, či len jemne sa dotýkajúce niečoho, čo sme možno aj vo vlastnom živote kedysi zachytili. Preto sú Mišákove poviedky aj príbehmi hocikoho z nás.