✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
„Želám si, aby bolo v metre voľné miesto... Aby som nezjedla celé vrecko cukríkov... Zhodila tých niekoľko tvrdohlavých kíl... Stretla muža, ktorý bude rád upratovať. Samostatná Londýnčanka Heather si ustavične čosi želá a nemyslí pritom na veľké veci – ako svetový mier alebo rande s Bradom Pittom. Vyrovnáva sa s neverou bývalého priateľa, po ktorom jej zostali len trpké spomienky a hypotéka na byt. Keď si kúpi od cigánky vres pre šťastie, zlé dni sa pominú a jej život sa zázračne zmení. Začne chodiť s príťažlivým susedom, prenajme izbu sympatickému Američanovi a môže splácať hypotéku, dokonca aj jej kariéra fotografky odrazu naberie na obrátkach. Heather je zaskočená tým, čo sa deje. Plnil jej priania skutočne vres, alebo to bola len zhoda náhod a okolností? A sú tie splnené priania požehnaním alebo prekliatím? Keď do života jej blízkych zasiahne vážna choroba, rozhodne sa zabudnúť na vres a ujasniť si, čo je v živote najdôležitejšie. Vtipný romantický príbeh je napísaný s nadhľadom a humorom. Alexandra Potterová (1970) sa narodila v Bradforde vo Veľkej Británii. Žila v Austrálii a v USA, pracovala ako prispievateľka a redaktorka britských ženských časopisov. Teraz sa venuje iba písaniu, žije v Los Angeles. Napísala romány Do You Come Here Often?, What´s New, Pussycat?, Going La-La, You're the One That I Don't Want a kritikou a čitateľmi ocenený román Calling Romeo. Jej vtipné romantické príbehy (na niektoré už predala filmové práva) miestami pripomínajú romány Betty MacDonaldovej, príhody Bridget Jonesovej alebo Sophie Kinsellovej. Má množstvo verných čitateliek po celom svete – od USA a Veľkej Británie až po Rusko, Poľsko a Indonéziu. Nikto nepíše tak ako Alexandra Potterová. Daily Mirror Neuveriteľne zábavné. Elle Skvelé oddychové čítanie pre ženy. Daily Mail
Ukážka textu z knihy
Prvá kapitola
Č
o si v živote želáte?
Svetový mier?
Liek na AIDS?
Sexi postavičku?
Tvár sa mi stiahla do bolestnej grimasy. Na vine boli nové san-
dále, ktoré mi vyrobili na oboch palcoch pľuzgiere veľké ako
euráče. Stisnem tlačidlo na prechode a čakám na okraji chod-
níka. Tak teda, ide o to, že každý z nás si niečo želá, však?
Každý, každučký človek.
Roztrhnem obal na ovsenom koláči s ovocím a jogurtovou
polevou, ktorý budem mať na raňajky, a zadívam sa na svoje
nohy. Príšerne to páli.
Som rovnaká ako ostatní. Pravda, ak neberiem do úvahy
ľudí, ktorí sa idú pretrhnúť, aby pomohli ľudstvu a zmenili
svet a potom takých (také), ktorí vyzerajú skvelo v tangáčoch.
Stojím tu a sledujem, ako sa vyvíjajú moje pľuzgiere – a viete,
čo si prajem?
„Au!“
Ako keby to ten pľuzgier vedel, zrazu praskol a medzi prsty
mi vypustil trochu tekutiny.
Tie sandále sú hrozné.
Čoskoro bude polovica júla a Britániu zachvátila vlna horúčav.
Pre väčšinu obyvateľov ostrova, ktorí sa už nevedeli dočkať slneč-
ných lúčov, to znamená, že si budú užívať slnko, zmrzlinu, pik-
niky v parkoch a slastne sa vyvaľovať na záhradných ležadlách.
Ale nás, Londýnčanov, čaká hotové peklo. Všetci sa svorne po-
tíme ako atléti. V kanceláriách je príšerne dusno, ulice sú zamo-
rené od výfukových plynov a cesta metrom bez klimatizácie je
hotová kalvária. Všetci sú rozladení. A šúpu sa im nosy.
Mňa zasa dorazili tie nohy. V duchu zakľajem, z kabelky vy-
dolujem kúsok toaletného papiera, ktorý tam nosím tak dlho,
že už je dotrhaný, a čupnem si na chodníku.
Budeš vyzerať neodolateľne, pochválim sa v duchu a utriem
si roztečený mejkap nad hornou perou. Potom si medzi odraté
prsty vložím kúštik toaletného papiera. Občas sa čudujem, načo
si vlastne kupujem všetky tie časopisy o móde, keď som taký
úžasný štýl dostala do vienka od prírody.
Ktosi do mňa drgne a zbadám, že naskočila zelená. Postavím
sa a krivkajúc prejdem cez priechod. Okamžite ma strhne prúd
ľudí, ktorí sa ponáhľajú na autobus, rehocú sa do mobilov, fajčia
alebo sŕkajú latte. Všetci sa predierajú na opačnú stranu, tlačia
sa navzájom, búchajú a vrážajú do seba. Na lýtku mi tak bolestivo
pristane akýsi kufrík, že sa neudržím a zaskučím od bolesti.
Neviem po koľkýkrát si zaželám, aby som bývala pri mori a nie
v znečistenom centre mesta, v tomto pekle, ktoré už šesť rokov
nazývam svojím domovom.
Po biede dokrivkám na druhú stranu ulice, stihnem to ešte
kým naskočí červená. Potom pokračujem v pochromkávaní po
Marylebone Road.
Pravdupovediac, po celý život ma sprevádza pocit, že si niečo
želám. Nemám na mysli žiadne prevratné zmeny, napríklad to,
že kúsok od svojho bytu stretnem Brada Pitta pri nakrúcaní no-
vého filmu a hádajte, čo by nasledovalo? Požiada mňa, Heather
Hamiltonovú, aby som hrala hlavnú úlohu.
Nie, nejde o priania takéhoto druhu. Ani o želania, pri ktorých
privierame oči a túžobne si predstavujeme, aké by to bolo: há-
džeme mince do fontány, stretávame filmové hviezdy alebo šú-
chame Aladinovu lampu. Hovorím o celkom bežných prianiach
plných všednej každodennosti, ktoré mi nevdojak zídu na um aj
desaťkrát denne. Podľa mňa želania nemajú s čarami nič spo-
ločného, ale patria do nášho bežného života.
Také je napríklad aj prianie, aby som pred chvíľou nespásla
ten velikánsky koláč.
Držím v ruke prázdny obal od koláča a premkne ma pocit viny.
Dobre, kúpila som ho v obchode so zdravou výživou, mali ho v re-
gáli vedľa sušených marhúľ a hnedej ryže, ale čo si to vlastne na-
hováram? Všimnem si výživové hodnoty na obale. Panebože, toto
že je zdravé? Na obaly by mali dávať varovania pred zdravotnými
rizikami. Nemáte ani potuchy, koľko tuku je v ovsenom koláči!
Pokrčím obal a vopchám ho do kabelky, kde mám taký nepo-
riadok, že aj mačka by mala problém nájsť tu svoje mačatá.
Nosím tu vytečené perá, tampón, tyčinku na pery, ktorej chýba
vrchnáčik a je oblepená kúsočkami všeličoho možného. Aha,
ešte niekoľko papierikov z elektronickej váhy v drogérii, aby
som nezabudla, koľko vážim.
To mi pripomenie ďalšie prianie.
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2012ISBN:
9788081111105Rozmer:
135×206 mmPočet strán:
352Väzba:
pevná s prebalomJazyk: slovenčina
