Bratislavský hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov a sídlom významných úradov. Za panovania Márie Terézie (1740-1780) jeho význam vyvrcholil. Nasledoval rýchly úpadok. Hrad stratil pôvodné historické funkcie a po požiari v roku 1811 ostal chátrajúcou ruinou. V tereziánskom období bol nákladne prestavaný a zariadený ako rezidencia pre uhorský miestodržiteľský pár. Svoje miestnosti tu mala aj Mária Terézia a Jozef II.. Autorka približuje každodenný život na Hrade v tomto období.