Niekedy je problém sa do postele dostať, inokedy ju opustiť. Manželské, poschodové, nafukovacie, zvinovacie, „kolísavé“, vodné, to všetko patrí do tejto knihy. Od prvej po poslednú. A mnohé postele sú výnimočné. Či už tým, kto je v nej, kto ju dodal alebo len tým, že vôbec je. S čím všeličím postele súvisia! Predstava postele samozrejme priamo evokuje súvisiace dráždivé predstavy, no a pár príbehov ich skutočne aj naplní. Vo všetkej počestnosti… Prinajmenšom z hľadiska čitateľa.
Postele
„Jéžiš, ty si mi teda foter, tatko!“ zasmiala sa a doslova mu vrazila dieťa do rúk. „Na a kúp! A prestaň sa vyhovárať!“
Zľakol sa. Už dva týždne sa mu darilo vyhýbať kúpaniu dieťatka – celý ten čas, čo ich má doma. Myslel, že nenápadne, no ukazuje sa, že ho jeho žena prekukla. Zrazu má dieťa v náručí, vlastne v rukách. Dieťa do dvoch dlaní. Presne. Videl podobný obraz, ale to bol iný mladý otec – vzpierač. Ten keď vo svojich ručiskách držal niekoľkotýždňovú dcérku, celkom ju skryl. On nie je vzpierač, ale ruky má dosť veľké na to, aby sa mu v nich dieťa stratilo. Bojí sa ho, tak útle telíčko, tak krehké!
Nezareagoval na vrazenie potomka do vlastných rúk tak, ako jeho priateľ, keď im čosi priniesol a vyfasoval maličkú. Ani jemu sa nepáčilo, že drží vlastne ešte novorodenca a zdôvodnil svoju nevôľu vcelku absurdne: „A čo keď to pokazím?“ No dobre, bolo to lepšie, než hláška iného ich známeho, ktorý si nedlho predtým našiel dievča a vyslovil obavu: „A nie je to nákazlivé?“
Zvládol to. Okúpal maličkú po prvý raz a odbúral tým svoj strach. Príde doba, kedy ju bude kúpať rád a a hlavne bude potom prečesávať a fénovať jej anjelske zlaté kučery. Vždy ju pritom uloží tak, aby jej hlávka prevísala kúsok z postele do priestoru a pustí sa do česania. Najprv prstami, opatrne a pomaly, aby ju nekvákal, potom hrebeňom.
Potom spratal kúpeľ a vaničku. Dieťa z nej nevylial, už papalo. Sadol si do poloľahu, a spokojné, vysmiate okúpané a napapané dieťa si uložil na prsia. Zvláštne lôžko, ale účinné. Dostalo prezývku „tatkolíska“. Takto uložená maličká vždy rýchlo zaspinká, ukolísaná ocinovým pomalobežným srdcom a veľkými vlnami jeho dychu. Hrá na dychové nástroje, pľúca má teda poriadne a nepotrebuje dychčať. A ešte malej spieva do uška basovým hlasom. „Ovisla“ a pobrala sa do sveta snov, fantázie a spomienok.
