✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Barcelona 1957. Daniel Sempere a jeho priateľ Fermín, hlavné postavy z románu Tieň vetra, znova podstúpia spoločné dobrodružstvo a spoločne odolávajú skúškam. Keď všetko okolo nich nadobúdalo už usmievavú tvár, akýsi čudesný človek navštívi Sepmpereho kníhkupectvo a vyhráža sa, že prezradí desivé tajomstvo, čo už dve desaťročia ostáva skryté v temnej pamäti mesta. Daniel po spoznaní pravdy pochopí, že osud ho neľútostne privádza k tomu, aby čelil najčernejšiemu zo všetkých tieňov – tomu, čo sa rozprestiera v jeho vnútri. Zajatec neba je vynikajúci román, bohatý na intrigy a emócie. Dejové pásma z románov Tieň vetra a Anjelská hra sa v ňom spriadajú vďaka čarovnému literárnemu spracovaniu a privádzajú nás k záhade, ktorá sa ukrýva v samom strede Cintorína zabudnutých kníh. Zo španielskeho originálu El Prisionero del Cielo (Planeta, Barcelona 2011) preložil Vladimír Oleríny.

Ukážka textu z knihy

Návštevník nemal záujem o moje slová, zato však venoval pozornosť pevnosti ebenových regálov a jasne dával najavo, že ho moje slová nudia.
– Mne sa všetky knihy vidia rovnaké, páči sa mi však modrá farba na tejto väzbe, – odvetil s pohŕdavým tónom v hlase. – Vezmem si ju.
Za iných okolností by som bol poskočil od radosti, že môžem predať knihu, ktorá bola najdrahším exemplárom v celom kníhkupectve, mňa však trápila predstava, že kniha skončí v rukách človeka, v prítomnosti ktorého mi zviera žalúdok. Čosi mi vravelo, že ak tá kniha opustí kníhkupectvo, nikto už nikdy z nej neprečíta ani prvý odsek.
– Je to veľmi drahé vydanie. Ak si, pane, želáte, môžem vám ukázať ďalšie vydania toho istého diela. Sú dobre zachované a za prístupnejšie ceny.
Ľudia s malou dušou sa vždy usilujú zmenšiť aj iných a neznámy, o ktorom som predpokladal, že jeho duša by sa zmestila do špendlíkovej hlavičky, mi venoval vrcholne pohoršujúci pohľad.
– Aj tie majú modrú väzbu, – dodal som.
Na bezočivosť mojej irónie nereagoval.
– Nie, ďakujem. Ja chcem tento exemplár. Na cene nezáleží.
Neochotne som prikývol a pobral sa k vitríne. Vytiahol som kľúč a otvoril sklené dvierka. Cítil som, ako sa mi oči neznámeho zabodávajú do chrbta.
– Všetko cenné býva vždy pod zámkou, – utrúsil potichu neznámy.
Vybral som knihu z vitríny a vzdychol som si.
– Pán je zberateľ?
– Dalo by sa tak povedať. Hoci nie kníh.
Obzrel som sa s knihou v ruke.
– A čo teda pán zbiera?
Neznámy mi ani tentoraz neodpovedal na otázku a načiahol ruku, aby som mu podal knihu. Musel som potlačiť nutkanie vrátiť knihu do vitríny a znovu ju zamknúť. Otec by mi nebol odpustil, že som za vtedajších čias prepásol taký výhodný obchod.
– Cena je tridsaťpäť pesiet, – oznámil som skôr, než som mu podal knihu, a tajne som dúfal, že cena zmarí jeho úmysel.
Bez mihnutia oka prikývol a vytiahol stopesetovú bankovku z vrecka na šatách, čo nestáli ani za deravý groš. V duchu som si pomyslel, či tá bankovka nie je falošná.
– Obávam sa, pane, že vám nebudem môcť z takej veľkej bankovky vydať.
V prvej chvíli som zamýšľal povedať mu, aby chvíľu počkal, kým odbehnem do blízkej banky rozmeniť peniaze a súčasne si overím, či je bankovka pravá, lenže nechcel som ho nechať v predajni samotného.
– Neobávajte sa. Bankovka je pravá. Viete, ako sa môžete presvedčiť?
Neznámy zdvihol bankovku proti svetlu.
– Pozrite na vodoznak. Na tie čiarky. A na celkovú hrúbku papiera...
– Pán je odborník na falšovanie peňazí?
– Všetko je falošné na tomto svete, mladý pán. Všetko, iba peniaze nie.
Strčil mi bankovku do ruky, zovrel mi ju v dlani a poklepal mi po hánkach.
– Drobné vám nechám a budem to mať k dobru pri mojej najbližšej návšteve, – povedal.
– Ale to je veľa peňazí, pane. Sedemdesiatpäť pesiet...
– Zídu sa vám.
– Pre každý prípad vám dám potvrdenku.
– Dôverujem vám.
Neznámy si s nie veľkým záujmom prezeral knihu.
– Je to dar. Prosím vás, aby ste ho odovzdali osobne.
Chvíľu som váhal.
– Zvyčajne kúpený tovar nezasielame, ale v tomto prípade veľmi radi a bez poplatku doručíme zásielku do vlastných rúk. Smiem sa vás opýtať, či to bude priamo v Barcelone, alebo niekde inde...
– Bude to v Barcelone, – odvetil.
Jeho chladný pohľad akoby prezrádzal roky hnevu a nenávisti.
– Želá si pán napísať nejaké venovanie alebo osobnú poznámku, kým knihu zabalím?
Návštevník nemotorne otvoril knihu na titulnej strane. Postrehol som, že ľavú ruku má umelú, zhotovenú z farebného porcelánu. Vytiahol z vrecka patentnú ceruzku a napísal zopár slov. knihu mi vrátil a obrátil sa mi chrbtom. Sledoval som, ako kríva k dverám.
– Boli by ste taký láskavý a povedali mi meno a adresu, kam máme knihu doručiť? – opýtal som sa.
– Všetko som uviedol, – povedal bez toho, aby sa obzrel.
Otvoril som knihu a nalistoval som stránku s venovaním, ktoré neznámy vlastnoručne napísal:

Fermínovi Romerovi de Torres, ktorý sa vrátil spomedzi mŕtvych a vlastní kľúč od budúcnosti.

Zajatec neba

Ukážka textu z knihy

Recenzie a kritiky

Ďalšie z kategórie Beletria knihy

Zaradené v kategóriách