K napísaniu príbehu, za ktorý dostal Greene v roku 1940 Hawthordenovu cenu za najlepší anglický román, inšpirovali Greena udalosti v Mexiku po revolúcii v 1936-1937. Hlavný protagonista - otec dieťaťa, alkoholik a zároveň katolícky kňaz, sa usiluje zachrániť svoj život, aby ako posledný kňaz v krajine zachoval v ľuďoch nádej na život iný. Desať rokov uteká pred poručíkom, predstaviteľom callasovského režimu tvrdo prenasledujúceho katolícku cirkev, aby v rozhovore so svojím "nepriateľom" našiel možno viac porozumenia než u ľudí, ktorým slúžil. Na Greenov svet, v ktorom si čitateľ viac než v iných románoch uvedomuje prirodzenú spojitosť dobra a zla v konaní ľudí a vlastnú slabosť ako základ porozumenia blížnemu, Vatikán reagoval odsudzujúcim listom štrnásť rokov po vyjdení diela.