Kniha Nové devínske elégie obsahuje tridsaťpäť básní.
Pre tvorbu Z. Đerića je príznačná originálna básnická forma, ktorá v podobe akrostichu, v ktorom sa nachádza srbská azbuka od písmenka A po Š, napodobňuje formu stredovekej azbukovej modlitby. Je to silný odkaz na spoločné staroslovanské dedičstvo. Obsah týchto básní však výrazne prehodnocuje toto dedičstvo a v tom je autorov najvýraznejší prínos pre srbskú, slovanskú a svetovú literatúru. Đerić je básnik, ktorého každá nová básnická zbierka je projekt, premyslený od titulu, t.j. od prvej po poslednú báseň ako celok. Jeho poézia figuruje vo všetkých dôležitých antológiách súčasnej srbskej poézie v Srbsku a v zahraničí.