Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčasnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník.